16.12.2005, 11:35

Csáky: Odmietavý postoj niektorých členov k návrhu rozpočtu EÚ je veľkou chybou

Ako veľkú chybu vníma vicepremiér Pál Csáky odmietavý postoj niektorých nových členských krajín Európskej únie i samotnej Európskej komisie voči britskému návrhu európskeho rozpočtu.
"Myslím si, že čísla sú dôležité, ale nie sú už v tejto situácii prvoradé. Obávam sa, že ak by bol nadchádzajúci summit EÚ k tejto téme neúspešný, na európskej úrovni by to veľmi zhoršilo vzťahy a vyvolalo by to v únii konfliktnú situáciu," povedal Csáky pre TASR pred dnešným začiatkom vrcholného stretnutia lídrov európskej dvadsaťpäťky v Bruseli.
Vicepremiér zdôraznil, že je v záujme Slovenska, všetkých desiatich nových členov i celej únie, aby sa na summite dospelo k dohode o finančnej perspektíve na roky 2007-13. Ak by sa tak nestalo, počas nasledujúceho polročného rakúskeho predsedníctva budú mať podľa neho niektoré štáty ešte užší manévrovací priestor pre nájdenie kompromisu ako teraz. "Ak by nedošlo k dohode do konca budúceho roka, EÚ by išla na provizórium, a to by bola katastrofa pre desiatku nových členských krajín," konštatoval Csáky. Vysvetlil, že súčasný rozpočet EÚ na roky 2000 až 2006 počíta s desiatimi nováčikmi len čiastočne, a to na obdobie od 1. mája 2004. "To znamená, že by sme mali oveľa menej finančných prostriedkov na štrukturálne operácie do tej doby, kým sa nedohodneme. Bolo by to veľmi zlé predovšetkým pre roky 2007 a 2008," povedal.
Proti britskému návrhu rozpočtu sa z nových členských krajín vyslovujú najmä Poľsko, Maďarsko, Litva a Lotyšsko, ktoré ponúkanú štrukturálnu pomoc považujú za nedostatočnú. Zo starých členov návrh jednoznačne odmieta Francúzsko. Naproti tomu Slovensko spolu s Českou republikou považujú návrh za dobrý základ na dosiahnutie dohody.
"Považujem za veľkú chybu to, ako k tomu pristupujú niektoré nové členské krajiny, aj samotná Európska komisia," povedal Csáky. Podľa neho vychádzajú priveľké očakávania časti nových členov zrejme z návrhu finančnej perspektívy, ktorý urobila komisia pred rokom a pol. Išlo pritom podľa neho o "seriózny, ale možno aj trochu veľkorysý" rozpočet, pričom sa vychádzalo z toho, že každá členská krajina zaplatí do spoločnej kasy 1,24 percenta z HDP. Takýto príspevok členských krajín pritom nikdy dohodnutý nebol a čistí platitelia do európskeho rozpočtu od začiatku deklarovali, že nechcú platiť viac ako jedno percento HDP. "Takže teraz každý počíta odzadu, koľko stráca z tej ideálnej, ale pravdepodobne nerealistickej sumy, ktorá bola navrhnutá komisiou. Pritom aj teraz tie prípadné korigované a nižšie čísla predstavujú nevídanú sumu finančných prostriedkov, ktoré môžeme využiť na modernizáciu našej krajiny, aj na riešenie regionálnych problémov," konštatoval vicepremiér Csáky.
Podľa neho musí byť pochopenie pre problémy nových členských krajín na strane bohatých členov, ale aj naopak. "Vidíme, že Holandsko, Švédsko, Veľká Británia či Francúzsko musia odbúravať ten veľkorysý sociálny štát, ktorý si sami vytvorili po druhej svetovej vojne, ktorého model je však neudržateľný. Teraz majú ťažkosti s tým ako riešiť svoje sociálne problémy, ako zvýšiť dôchodky a limity na odchod do dôchodku, ako riešiť ďalšie problémy modernizácie vlastnej ekonomiky a okrem toho ešte platiť na riešenie našich štrukturálnych problémov," povedal.
Problémovou otázkou summitu je aj udelenie štatútu kandidátskej krajiny Macedónsku, proti čomu sa stavia Francúzsko. Podľa slovenskej pozície by Macedónsku mal byť udelený tento štatút. "Bolo by to povzbudenie pre macedónsku politickú scénu a myslím si, že aj dobrý príklad pre ostatné krajiny," povedal Csáky. Vicepremiér je presvedčený, že aj Bosna a Hercegovina a Srbsko a Čierna Hora by mali ísť cestou integrácie do EÚ. "Myslíme si, že postupne by sme mali celý Balkán stabilizovať tým, že ich budeme postupne začleňovať do euroatlantických štruktúr - samozrejme, v takom tempe ako sami dosiahnu vnútorným vývojom," povedal.