"Očakávam, že najneskôr na začiatku budúceho volebného obdobia sa tieto dva rezorty zlúčia a v systéme sociálno-zdravotnej ochrany budú pokračovať spolu," uviedol minister Zajac pre HN. Podľa Kaníka bude všetko závisieť od vôle budúcej vládnej garnitúry. Zajacova vízia je pritom jasná - rezort zdravotníctva sa zredukuje na jednu z častí ministerstva práce. Tento krok môže zároveň vyriešiť vzájomné spory o kompetencie. Príklad? Sociálna medicína a zavedenie kompenzačnej zdravotnej dávky pre občanov v hmotnej núdzi, ktorí nemajú na 20-korunové poplatky v zdravotníctve. Ministerstvo zdravotníctva to navrhlo dvakrát, Kaníkov rezort nesúhlasil. Tieto ministerstvá sa nevedeli dlho dohodnúť ani nad záštitou nad zdravotne ťažko postihnutými či problematikou dočasnej práceneschopnosti. Ďalší konflikt môže vyvolať návrh zákona o nemocenskom poistení, kde otáznik visí nad predkladateľom. V hre je viac ako desať miliárd korún, a Zajac zvažuje, že do systému by vstúpili aj zdravotné poisťovne.
Otázka rušenia, prípadne zlučovania ústredných orgánov štátnej správy sa otvára pravidelne. Ešte v roku 2002, keď sa rezort privatizácie začlenil do ministerstva hospodárstva, sa verejne hovorilo o možnosti zlúčenia rezortov školstva a kultúry. Zánik ministerstva kultúry pred časom pripustil aj vicepremiér a minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). "Ak sa hovorí o znižovaní aparátu, začať by sa malo skutočne odvrchu," hovorí podpredseda poslaneckého klubu ĽS-HZDS Tibor Cabaj. Problém s avizovaným zlučovaním nemá ani Smer. Jasná analýza o tejto problematike však neexistuje. "Určite by sa ale ešte niečo našlo, čo by sa dalo zlúčiť alebo zrušiť," informoval HN podpredseda Smeru Robert Kaliňák. Podľa našich informácií sa svojho času uvažovalo aj o zrušení ministerstva spravodlivosti, ktorého kompetencie by si rozdelili ministerstvo vnútra, Legislatívna rada vlády a Súdna rada SR.