Jedným z najsilnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú výkon žiaka, je sociálno-ekonomické prostredie, v ktorom žije. Vyššia gramotnosť sa napríklad zaznamenala u 15-ročných detí, ktorých rodičia majú vyšší pracovný status. Preto nie je nevýznamné zistenie, že vo väčšine krajín OECD rastie s úrovňou vzdelania aj zamestnanosť a že medzi vysokoškolákmi je významne vyššia miera zamestnanosti než medzi stredoškolákmi. Prieskumy navyše preukázali, že vyššie ako úplné stredné vzdelanie je zvyčajne spojené aj s vyšším odmeňovaním. Dokonca i v prípade žien, ktoré síce stále zarábajú menej ako muži s rovnakou úrovňou vzdelania, no pri najvyššej vzdelanostnej úrovni sú rozdiely v odmeňovaní predsa len o čosi menšie. Konštatovala to výročná správa hodnotiaca vlani úroveň vzdelania v krajinách OECD. Správa zároveň upozornila, že vzdelanie môže výrazne pomôcť ekonomickému rastu krajiny, pretože pomáha zvýšiť produktivitu práce, prispieva k osobnému a sociálnemu rozvoju a redukuje sociálnu nerovnosť.
V krajinách OECD sú však dosť veľké rozdiely medzi vzdelanosťou mužov a žien; ženy napríklad prevažujú medzi tými, čo nepokračovali v štúdiu na strednej škole. Ženy všeobecne nemali ani historicky dosť príležitostí či motiváciu na dosiahnutie rovnakej úrovne vzdelania ako muži. Ženy tvoria dve tretiny absolventov v humanitných vedách, školstve, zdravotníctve a v sociálnej oblasti, menej ako tretinu v matematických odboroch, menej ako štvrtinu v technických. Kým staršie dosiahli podľa správy OECD nižšiu úroveň vzdelania ako muži, v mladších skupinách je tento rozdiel významne menší alebo opačný (Francúzsko, Nemecko, Island, Írsko, Taliansko, Španielsko).
Pozitívom Slovenska je, že spomedzi krajín OECD, v ktorých má vo veku od 25 do 34 rokov aspoň stredoškolské vzdelanie až 94 percent ľudí, je na 2. mieste, za Kóreou. Naopak, posledný rok strednej školy neukončí veľký počet študentov napríklad v USA, kde sa za ich ďalšiu šancu považuje tzv. test všeobecného vzdelávacieho rozvoja, ktorý sa vníma ako ekvivalent strednej školy. Hoci s výnimkou Francúzska, Nemecka a Turecka účasť občanov na vysokoškolskom štúdiu v rokoch 1995 až 1999 vo všetkých krajinách OECD vzrástla zväčša o vyše 15 percent, priemerne tretina študentov vysokoškolské štúdium neukončí. Koľkí po zavedení školného neukončia vzdelanie na slovenských vysokých školách, je zatiaľ otázne. Rovnako ako to, akým smerom sa po delimitácii škôl a školských zariadení do správy obcí a VÚC i po zmene zákona o financovaní škôl uberie základné a stredné školstvo.