20.06.2005, 00:00

Kauza SKB: Polícia odhalila ďalší podvod

Počet podvodov v súvislosti so skrachovanou Slovenskou kreditnou bankou (SKB) rastie. Vyšetrovateľ obvinil deväť súkromných podnikateľov z podvodu a marenia konkurzného konania. Obvinení spôsobili podľa polície mestu Bratislava škodu vyše 356 miliónov korún. Navyše, zničili dokumentáciu, ktorú mali predložiť správcovi konkurznej podstaty.

Podozrenia zo závažnej trestnej činnosti okolo skrachovanej Slovenskej kreditnej banky (SKB) sa rozširujú. Vyšetrovateľ obvinil deväť súkromných podnikateľov z podvodu a marenia konkurzného konania. Bratislavu tak mali pripraviť o vyše 356 miliónov korún.
Metropola bez peňazí
Podľa ministra vnútra Vladimíra Palka stál na čele tejto organizovanej skupiny Erik K. Ten vytvoril sieť farmaceutických spoločností, medzi ktorými boli spoločnosti Salviafarm, a. s., Fénix plus, a. s., Salvia Holding, s. r. o, ST-c, a. s., a Chirana Injecta, a. s. "V ich predstavenstvách boli ľudia, ktorých riadili členovia organizovanej skupiny. Každá spoločnosť mala úver od SKB," vysvetlil Palko. Celkovo vybrali z banky 370 miliónov Sk. Po vyhlásení nútenej správy v SKB v roku 2000 začali hľadať "podnikatelia" medzi veriteľmi banky správny subjekt. Podmienka? Jeho pohľadávka voči banke musela zodpovedať výške záväzkov členov organizovanej skupiny. "Vybrali si mesto Bratislava, ktorému banka v tom čase dlhovala 370 miliónov korún," skonštatoval minister. Dohoda znela, že farmaceutické spoločnosti zaplatia mestu postupne 370 miliónov Sk aj s úrokmi. Problém vznikol, keď ľudia okolo Erika K. priviedli svoje firmy k úpadku a mesto už nemalo od koho peniaze vymáhať.

"Menšie" zlo
Transakciu medzi Bratislavou a firmami muselo schváliť mestské zastupiteľstvo. "Viacerí poslanci, medzi nimi aj dnešný primátor Andrej Ďurkovský, mali dôvodné podozrenie, že takouto zmluvou mesto peniaze späť nezíska," tvrdí hovorca primátora Milan Vajda. Mesto dokázalo dodnes získať späť iba 13,7 milióna Sk. "Konkurzmi ani exekúciami sme nezískali nič." V tom čase bol bratislavským primátorom Jozef Moravčík. "Museli sme sa rozhodnúť v priebehu niekoľkých dní a pod takýmto tlakom sa aj riziko zdá menšie. Bolo nám jasné, že ak neurobíme nič, stratíme všetko." O najlepšom postupe sa Moravčík radil aj s vtedajším guvernérom Národnej banky Mariánom Juskom. "Pýtal som sa ho, čo môže mesto získať, ak to necháme tak a on nám povedal, že maximálne päť miliónov, aj to len po mnohých rokoch."

Stopa vedie k banke
Moravčík si spomína, že zmluvy podpisoval Erik K., ale v pozadí stál niekto iný. "Celé rokovanie som viedol s Igorom Hodorovským - on vtedy ovládal tieto firmy." Hodorovský sedel vtedy v Predstavenstve SKB. Dodnes ho polícia vyšetruje pre podozrenie, že banke spôsobil s ďalšími osobami škodu za viac ako 1,4 miliardy Sk. Najväčším veriteľom SKB v konkurze je Fond ochrany vkladov, ktorý si nárokuje približne 4,3 miliardy Sk. "Máme záujem, aby speňaženie prebehlo čo najrýchlejšie. Kedy bude ukončené však v tejto chvíli povedať neviem," informoval HN predseda prezídia fondu Rudolf Šujan. Nedokáže odhadnúť ani pravdepodobný výnos. "Na hodnote predávaných aktív sa určite negatívne podpísal čas." Neustále odročovanie schôdzí veriteľov a námietky zaujatosti voči konkurzným sudcom spôsobili, že konkrétne výsledky nie sú známe dodnes.
Infografika

Čo by sme mali vedieť o SKB
- banka vstúpila na trh v roku 1993
- na jej čele stáli Norbert Tenczer, Roman Haščík, Branislav Gábriš a Igor Hodorovský
- všetci sú od januára 2005 obvinení z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, úverových podvodov a zavineného úpadku
- ešte v roku 1999, keď banka začala s poskytovaním pochybných úverov, bol jej kapitál 1,72 mld. Sk
- pod nútenú správu sa dostala v apríli 2000 a v júli súd na ňu vyhlásil konkurz
- vtedajší konkurzný správca podal na bývalé vedenie trestné oznámenie