Posilnenie vplyvu výkonnej moci na prokuratúru. Ohrozenie jej nezávislosti. Odstraňovanie "neposlušných" prokurátorov. To všetko môže podľa kritikov spôsobiť novela zákona o prokurátoroch, ktorú pripravil rezort spravodlivosti. Dôvod? Minister spravodlivosti bude môcť dočasne pozastaviť prokurátorovi funkciu. Takúto právomoc má dnes už voči sudcom. "Ak majú prokurátori rovnaké postavenie i príjmy ako sudcovia, mali by mať rovnako nastavené aj práva a povinnosti," zdôraznil pre HN minister Daniel Lipšic (KDH).
Odpor v parlamente
Vedenie Ústavnoprávneho výboru NR SR takéto riešenie zásadne odmieta. Jeho predseda Ján Drgonec (nezávislý) upozorňuje: vytvára sa tým právny základ pre politické ovplyvňovanie činnosti prokuratúry. "Prokurátor by takto mohol byť postihnutý, ak napríklad nezastaví trestné konanie proti niekomu - ministrovi blízkemu, alebo proti inému ho, naopak, nezačne." Rozčarovanie netají ani podpredseda výboru Miroslav Abelovský (nezávislý), podľa neho si chce vláda podriadiť prokuratúru. "Minister je najvyšší činiteľ len súdnej správy. Prečo by mal mať teda takúto právomoc voči prokurátorom? Stačí, ak ju má generálny prokurátor." Aj ďalší z podpredsedov Peter Miššík (SDKÚ) sa prikláňa skôr k tomu, že minister by takúto kompetenciu dostať nemal. Zároveň pripustil, že Lipšic ho môže ešte presvedčiť.
Trnka začne protiofenzívu
S rezortnými návrhmi nesúhlasí ani generálny prokurátor Dobroslav Trnka. "Pripomienky bude uplatňovať v riadnom legislatívnom procese," dodáva jeho hovorkyňa Svetlana Husárová. Trnka nesúhlasí ani s nedávnym vyhlásením rezortu spravodlivosti, podľa ktorého prokurátori chcú mať rovnaké postavenie ako sudcovia. Podľa generálneho prokurátora to nie je pravda. "Práve naopak, sudcovia by mali mať rovnaké postavenie ako prokurátori - teda nezávislé od výkonnej moci."
Pokračovanie po voľbách
Lipšic vníma návrh iba ako prvý krok k celkovej zmene postavenia prokuratúry. Tá dnes totiž - ako tvrdí - funguje podľa tzv. sovietskeho monokratického modelu, kde má rozhodujúce slovo generálny prokurátor. Lipšic preto opäť hovorí o zmene prokuratúry na štátne zastupiteľstvo. "Je nutné, aby prokuratúra zodpovedne plnila úlohu štátneho žalobcu, zastupovala záujmy štátu a aby jej postup bol jednotný." Na takúto zmenu je potrebná úprava ústavy, čiže aspoň 90 hlasov poslancov. Aj preto je minister presvedčený, že táto téma bude rezonovať až po parlamentných voľbách. Opačnou cestou chce ísť Abelovský, ten dokonca presadzuje, aby sa ústavná nezávislosť posilnila až na úroveň ombudsmana. "Minister by potom nemohol predkladať také návrhy, ako predkladá." S Lipšicom nesúhlasí ani Trnka - tvrdí, že súčasný model slovenskej prokuratúry rešpektujú všade v Európe.
Ako to vyzerá v zahraničí
Štátne zastupiteľstvo dnes funguje napr. v Maďarsku, Poľsku či Česku. Abelovský tvrdí, že naši susedia to už oľutovali. Český publicista Jaroslav Spurný, ktorý píše o justícii, však hovorí niečo iné. "Štátni zástupcovia prechodom na tento model nestratili nič zo svojej nezávislosti. Práve naopak, odpútali sa od starého sovietskeho modelu, ktorý v minulosti umožňoval do prokuratúry dosadzovať najsilnejšie komunistické kádre," uviedol pre HN. Zastupiteľstvo v ČR síce patrí formálne pod rezort spravodlivosti, podľa Spurného ale minister voči nemu nemá takmer žiadne právomoci.
Sudcovia a prokurátori s pozastavenou funkciou
- Minister spravodlivosti Daniel Lipšic od nástupu do funkcie v roku 2002 pozastavil dočasne výkon funkcie už 17 sudcom (napr. za rozsiahle prieťahy, trestné stíhanie, disciplinárne konanie).
- Disciplinárne stíhaných je päť prokurátorov (väčšinou za nečinnosť a prieťahy v konaní) - žiadnemu z nich však generálny prokurátor Dobroslav Trnka nenavrhol pozastavenie výkonu funkcie.
(Zdroj: MS SR a GP SR)