Problematiku intoxikácií rastlinami, osobitne hubami, ale aj liekmi, chemikáliami používanými v domácnostiach, priemyselnými prípravkami, drogami, pesticídmi a inými škodlivinami - noxami, na Slovensku už niekoľko rokov sleduje a analyzuje jediné pracovisko - Toxikologické informačné centrum v Bratislave (TIC), ktoré je súčasťou Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie FNsP akad. L. Dérera. Telefonické informácie poskytuje zatiaľ iba lekárom v prípade akútnych intoxikácií týmito látkami - noxami a podáva informácie o zložení, účinku, toxicite (toxických príznakoch - symptómoch pri otravách jednotlivými škodlivinami - noxami), pričom súčasne odporúča vhodnú terapiu. TIC je jediné svojho druhu na Slovensku, má nepretržitú dennú i nočnú službu (24 h) a operatívne spolupracuje s podobnými centrami na celom svete.
V rokoch 1990 až 2001 nášmu centru ohlásili 1131 otráv hubami, z toho bolo 34 smrteľných (23 dospelých, 11 detí). V roku 1999 sme zaznamenali 83 otráv hubami, z tohto počtu počas 3 mesiacov zomrelo 8 ľudí, z toho 2 deti. V roku 2000 zomreli 4 osoby, z toho 3 deti. Príčinou týchto otráv bola takmer výhradne muchotrávka zelená (Amanita phalloides ), ktorú si zberači zamieňali s pečiarkou alebo plávkou. Na Slovensku totiž rastie vyše 5 000 druhov húb, z ktorých je 300 - 400 jedlých, ostatné sú nejedlé alebo až jedovaté, toxické. Smrteľne jedovatých je 7 - 8 rodov, čo predstavuje asi okolo 100 druhov húb; z nich sú desiatky zameniteľné s jedlými .
Otravy hubami rozdeľujeme podľa príznakov, ktoré prevládajú pri intoxikácii, do 8 skupín. Príznaky teda dávajú orientačný prehľad diferenciálnej diagnostiky a terapie pri intoxikácii hubami. Ak sa konzumovalo viac druhov húb, diagnostika je zložitejšia, mení sa doba latencie (priebehu v utajenej forme) a môže sa vyskytnúť i kombinácia viacerých príznakov. Vtedy možno liečebne postupovať ako pri príznakoch cyklopeptidových - faloidných (poškodzujúcich pečeň). Prognóza je tým lepšia, čím skôr sa začne s liečbou. Ak je doba latencie viac ako 6 hodín, pravdepodobnosť otravy je už vysoká.
Otravy hubami rozdeľujeme podľa príznakov:
1. gastroenterodyspeptický príznak (poruchy tráviacich orgánov)
2. muskarínový súbor príznakov
3. psilocybínový príznak
4. panterínový príznak
5. gyromitrínový príznak (poškodzujúci pečeň - hepatotoxický)
6. antabusový príznak
7. orelanínový príznak (poškodzujúci obličky)
8. cyklopeptidový príznak (faloidný, pečeň poškodzujúci )
Gastroenterodyspeptický príznak. Do prvej skupiny patria huby, ktoré môžu vyvolať príznaky obyčajne do 30 minút až do 2 hodín po požití húb. Prejavujú sa zvracaním, črevnou kolikou, hnačkami (mierne až ťažké), zmenou citlivosti a tetániou (nervovo-svalovou dráždivosťou). Tieto príznaky môže vyvolať plávka škodlivá (Russula emetica), pečiarka zapáchajúca (Agaricus xanthoderma - veľmi sa podobá na pečiarku poľnú - A. campestris), hríb satanský (Boletus satanus) a iné z jeho príbuzenstva, alebo aj podpňovka obyčajná (Armillariella mellea).
Pri ochutnávaní surových plodníc a konzumácii šalátov zo surových húb môže tiež nastať ľahká otrava, aj keď ide o huby jedlé. K otravám dochádza tiež po požití zle skladovaných (napr. v nepriedušných obaloch) alebo nedostatočne tepelne upravených húb. Huby by sa mali vždy tepelne upraviť. To platí aj o nakladaných hubách, pretože inak v plodniciach vznikajú toxíny (jedy).
Príznaky muskarínovej skupiny sú: potenie, slinenie, slzenie, rozmazané videnie, kŕče, vodnatá stolica a iné. Objavujú sa po 30 - 120 minútach po požití húb. Vyvolávajú ich niektoré vláknice (Inocybe) a biele druhy strmuliek (Clitocybe).
Psilocybínový príznak je charakterizovaný závratmi, rozšírením zreníc, svalovou slabosťou, vizuálnymi halucináciami, zmenami nálady, eufóriou, depresiou, agresivitou, u detí kŕčmi. Účinok nastupuje po 30 - 60 minútach a trvá 4 - 6 hodín po požití huby z rodu holohlavec, zvonovec a golierovka.
Účinok skupiny panterínovej nastáva po 30 - 90 minútach: začína sa ospalosťou, nastupuje stav podobný alkoholovej intoxikácii, syndróm vyvoláva muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina), muchotrávka červená (A. muscaria) a muchotrávka slamovožltá (A. gemmata).
Gyromitrínový príznak - hepatotoxický - charakterizujú vodnaté hnačky trvajúce aj dva dni, kŕče, intenzívna bolesť pod pravým rebrovým oblúkom a závraty, neurologické poruchy, poškodenie pečene a iné. Vyvoláva ich ušiak obyčajný (Gyromitra esculenta), ktorý rastie na jar a známe sú aj smrteľné otravy detí.
Antabusový príznak - pretrváva 24 hodín po požití húb, po konzumácii alkoholu príznaky nastupujú do 20 - 120 minút. Tvár a krk sčervenejú, dýchanie je ťažké, pacient pociťuje bolesť na hrudníku, zvracia a potí sa. Ťažkosti pretrvávajú aj 48 až 72 hodín. Vyvoláva ich hnojník atramentový (Coprinus atramentarius).
Orelanínový príznak - nefrotoxický . Príznaky sa objavujú po latentnej fáze až do 17 dní po požití húb. Prvá fáza trvá asi týždeň a prejavuje sa žalúdočnými a črevnými, neurologickými a všeobecnými ťažkosťami: zvracanie, bolesti brucha, smäd, pocit mrazu a i. Následná renálna fáza vyúsťuje do oligúrie, zníženého vylučovania moču až do nemočenia.
Potom nastáva uzdravovacia fáza, ktorá môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Túto otravu spôsobuje pavučinovec plyšový (Cortinarius orellanus).
Faloidný syndróm, pečeň poškodzujúci - doba latencie (prejavov otravy) je 6 až 24 hodín!!! Zákernosť muchotrávky zelenej spočíva v tom, že prvé príznaky sa dostavujú niekedy až po šiestich hodinách po konzumácii, ale často aj po dvanástich či dvadsiatich hodinách, čo je už pre pacienta veľmi nebezpečné. Jed muchotrávky - amanitín sa neničí varením, sušením ani mrazením. Muchotrávka zelená patrí medzi najjedovatejšie huby na svete. Na amanitín sú mimoriadne citlivé najmä deti a starí ľudia (huby vôbec sú nevhodným pokrmom pre deti do 10 rokov). To isté nebezpečenstvo hrozí aj tehotným ženám a dojčiacim matkám. Jed prestupuje aj cez placentu a môže poškodiť plod, vylučuje sa tiež do materského mlieka. Faloidný syndróm sa začína latentnou fázou a prechádza do žalúdočno-črevných porúch, kolikovitej bolesti brucha, zvracania a hnačiek. Po zdanlivom zlepšení môže
dôjsť až k zlyhaniu pečene, bezvedomiu a smrti. Úmrtie nastáva zvyčajne na 4. až 6. deň po požití húb. Najčastejšie ide o otravy muchotrávkou zelenou (A. phalloides), muchotrávkou bielou (A. verna), muchotrávkou končistou (A. virosa), ale aj inými hubami, napr. niektorými bedličkami (Lepiota): bedličkou hnedošupinkatou (Lepiota pseudohelveola) a kapucňovkou jesennou (Galerina autumnalis).
Spoločným znakom smrteľne jedovatých muchotrávok je blanitá voľná pošva, prsteň na hlúbiku a čistobiele lupene. Ani jedna jedlá huba, ktorá sa im podobá - pečiarka ovčia, plávka zelenkastá - tieto uvedené znaky nemá.
Pri každom podozrení na otravu hubami je nevyhnutné ihneď vyhľadať lekársku pomoc!!
Poučenie: Pokiaľ huby nepoznáte, zbierajte len huby hríbovité, ktoré majú na spodnej časti klobúka rúrky, napr. dubáky, kozáky, masliaky a suchohríby. Hríbovité huby nie sú smrteľne jedovaté.