Podľa ministerstva zahraničia a väčšiny členov vlády ide v prípade euroústavy o medzinárodnú zmluvu, na ktorej prijatie je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny poslancov NR SR a ratifikácia prezidentom. Ministri za KDH však nesúhlasili s takýmto právnym výkladom. Euroústava podľa nich vytvára z Európskej únie štátny zväzok, a preto sa o jej prijatí musí v zmysle slovenskej ústavy konať referendum. Tento názor mala aj Generálna prokuratúra. Aký je názor expertov na ústavné právo?
-- V podobe predpokladanej Ústavou pre Európu bude Európska únia samostatným a zvrchovaným subjektom medzinárodného práva, ktorý má všetky primárne znaky štátu, vykonáva funkcie vlastné štátom a prostredníctvom symbolickej výbavy sa aj navonok prezentuje ako štát. Predovšetkým však spĺňa predpoklad, ktorý sa vzťahuje len a výlučne na štátne útvary -- a tým je ústavodarný akt tzv. konštitutívnej moci. Možno existuje právny dôvod nepriznať takémuto útvaru povahu štátneho zväzku, ale ja som ho na Slovensku ešte od nikoho nepočul.
Myslíte si, že vláda rozhodnutím o euroústave porušila zákon?
-- Nie, nemyslím si, že by porušila zákon. V prípade, že Ústava pre Európu bude schválená inak ako podľa čl. 7 ods. 1 ústavy, postup orgánov, ktoré sa na jej schválení budú podieľať (vláda, parlament, prezident), bude podľa mňa postupom nesúladným s ústavou. Okrem toho som presvedčený, že vláda o návrhu ústavnej zmluvy rozhodovala v rozpore s čl. 102 ods. 1 písm. a) a 119 písm. f) ústavy, pretože rozhodovať môže len o tých zmluvách, ktorých dojednávanie na ňu preniesol prezident a ten tak musí urobiť rozhodnutím publikovaným v Zbierke zákonov, čo sa nestalo.
Politici v súvislosti s euroústavou okrem iného konštatovali, že euroústava nedáva prakticky žiadne poistky proti rastúcej centralizácii moci v Bruseli a je vlastne pascou na suverenitu členských štátov. Čo si o tom myslíte?
-- Domnievam sa, že tie poistky sú skôr praktické a takpovediac náhodné než systémové. Na jednej strane možno len ťažko predpokladať, že sa v dohľadnom čase v únii nájde dvadsaťpäť politických reprezentácií, ktoré budú schopné zhodnúť sa napríklad na nejakej miere daňovej harmonizácie alebo ešte výraznejšej harmonizácii trestnej politiky členských štátov. Vylúčiť sa to však v budúcnosti nedá a v takom prípade euroústava, ponechávajúc tieto a podobné rozhodnutia na úvahu exekutívy, negarantuje spoľahlivý priestor na ochranu zvrchovaných práv členských štátov. Klauzula flexibility tak vytvára systémové predpoklady na ďalší presun pôsobnosti z členských štátov na orgány únie bez toho, aby sa takýto presun viazal na súhlas ústavodarcu alebo priamo zdroja moci.
Akým smerom pôjde ďalej EÚ? Mám na mysli to, či pôjde smerom k federalizovaniu.
-- Vyššia miera federalizácie, než akú predpokladá Ústava pre Európu, sa dá v podmienkach jazykovej, kultúrnej a historickej diverzity jednotlivých členských štátov predstaviť len veľmi ťažko, väčšinu z existujúcich federatívnych prvkov Ústava pre Európu buď priamo zakladá, alebo aspoň vytvára zjednodušenú možnosť ich zavedenia v budúcnosti. Predpokladám, že nedôjde k schváleniu súčasnej podoby Ústavy pre Európu všetkými členskými štátmi a že v strednodobej budúcnosti sa na projekte federálnej Európy rozhodnú zúčastniť len niektoré z nich. Inými slovami, európska integrácia sa buď rozšíri alebo prehĺbi. Podľa mojej mienky sa v časti Európy zúži a prehĺbi a v časti Európy bude prebiehať v opačnom garde -- menej úzka a tesná spolupráca, ale zahŕňajúca viac krajín.
.