26.03.2004, 00:00

Albert Marenčin: Nová vlna - odklon od schematizmu

Aké boli okolnosti vzniku "novej vlny" v čs. kinematografii?
- Ako vedúci I. tvorivej skupiny na Kolibe som bol pri zrode Uhrovho a Bednárovho filmu Slnko v sieti, ktorý podľa Miloša Formana bol ouvertúrou československej "novej vlny", no jednako si netrúfam zhrnúť do pár viet všetky okolnosti jej vzniku. Treba však povedať, že "nová vlna" bola vyústením dlhoročných kultúrno-politických procesov, ktoré priniesli začiatkom 60. rokov uvoľnenie politického napätia a ozdravenie ovzdušia vo svete aj u nás a následne vyvolali celý rad zmien, okrem iných aj v oblasti umenia a kultúry.
V kinematografii vyvolali predovšetkým postupné odbúravanie centrálneho ideologického riadenia a monopolu stalinsko-ždanovovskej "estetiky", oživenie názorového pluralizmu a kritického myslenia a postupnú liberalizáciu umeleckej tvorby, a napokon aj vzrastajúce sebavedomie mladej, profesionálne dokonale pripravenej filmárskej generácie, ktorá prišla s novými myšlienkami a pohľadmi na svet a dokázala ich aj tvorivo uplatniť.

V čom sa líšili filmy "novej vlny" od diel predchádzajúceho obdobia?
- Predovšetkým novým duchom, novými témami, ktoré si následne vynútili aj nové interpretačné postupy a formy: odklon od schematického, čiernobieleho pohľadu na problémy človeka a spoločnosti, od ich úzko politického, sociologického chápania - a na druhej strane zvýšený záujem o psychologické problémy jednotlivca a o nové umelecké postupy pri ich dramatickom stvárnení.

Ako sa v tých rokoch prejavoval ideologický tlak, resp. dozor nad filmovou tvorbou?
- Slovenský film už pri svojom zrode dostal do vienka známy epiteton "najdôležitejšie umenie": chápal sa ako ideologicko-propagandistický nástroj, pomáhajúci vládnucej moci pri plnení štátnopolitických úloh, súvisiacich s budovaním socializmu. Z toho vyplývalo jeho privilegované postavenie, ale aj politické riadenie a usmerňovanie - a pre tvorcov dôsledné plnenie určeného tematického plánu, v ktorom dominovali výrobno-budovateľské témy a námety z dejín sociálnych bojov a SNP. Takto vznikli takmer všetky filmy prvých povojnových rokov (Vlčie diery, Katka, Priehrada, Boj sa skončí zajtra, Lazy sa pohli, Mladé srdcia... atď.). Od polovice 60. rokov začal v dôsledku spomínaných zmien politický tlak na filmovú tvorbu ochabovať, a slovenský film, ako súčasť československej kinematografie, ktorý bol už od svojho zrodu integrálnou, ekonomicky nezávislou, štátom plne financovanou zložkou národnej kultúry, začal sa postupne vymaňovať aj spod diktátu politickej moci - a koncom 60. rokov bol už v plnom zmysle slova najslobodnejšou kinematografiou na svete.

Aké boli v tom čase kontakty našej kinematografie so svetom?
- Myslím si, že oveľa intenzívnejšie, ako by sa dalo očakávať vzhľadom na vtedajšiu politickú situáciu a na "železnú oponu" - najmä ak ich intenzitu meriame účasťou našich filmov na medzinárodných festivaloch a cenami, ktoré na nich získali, ale aj naopak, počtom zahraničných filmov, ktoré sa u nás premietali a napokon aj osobnými kontaktmi tvorcov. Pravda, zatiaľ čo medzinárodná kritika diela našej "novej vlny" prijímala veľmi pozitívne, zahraniční distributéri, zameraní ako vždy na komerčné úspechy a kasové zisky im venovali minimálnu pozornosť, čo je napokon osudom každého umeleckého diela v podmienkach trhového hospodárstva.

A čo kontakty českých a slovenských filmárov v tom čase?
- Slovenský film bol od svojho zrodu súčasťou československej kinematografie a takým ostal bez ohľadu na rôzne zmeny v jeho štatúte aj v 60. rokoch, keď získal značnú autonómiu, resp. nezávislosť od centrálneho riadenia; najmä v tvorivej oblasti boli tieto kontakty pravidelné a často prerastali do úzkej spolupráce v dramaturgickej aj scenáristickej, realizačnej či interpretačnej rovine, hlavne s takými osobnosťami, ako boli napr. hudobný skladateľ Líška, režisér Krejčík, kameraman Stahl, scenárista Sidon, nehovoriac o hercoch a o priateľstvách medzi českými a slovenskými poslucháčmi pražskej FAMU (napr. Barabáš, Uher, Solan, Hollý, Havetta, Jakubisko, Hanák...), ktoré prežili všetky nasledujúce politické zemetrasenia.