Iná je situácia v príjme ochranných látok vitamínovej povahy. V terénnych prieskumoch zistili viaceré výskumné skupiny, že časť nášho obyvateľstva má v krvi iba nedostatočné množstvo niektorých vitamínov, napr. kyseliny listovej, riboflavínu (vitamínu B2) a najmä vitamínu C. Na nešťastie sa tento nedostatok najvýraznejšie prejavuje v zimnom a jarnom období, kedy je aj najväčšie riziko infekcie. Vtedy je totiž najnižšia spotreba hlavných zdrojov vitamínu C, teda ovocia a zeleniny.
Nie je k dispozícii dostatok odborných správ o vplyve jednotlivých vitamínov na zimné prechladnutie. Jedinou výnimkou je vitamín C. Už v roku 1970 prehlásil dvojnásobný nositeľ Nobelovej ceny profesor Linus Pauling, že vitamín C pôsobí preventívne proti nachladnutiu a že zmierňuje priebeh a nepríjemné symptómy zimného prechladnutia. Podľa tohto vo vede vysoko ceneného odborníka teda vitamín C nielenže pomáha predchádzať zimnému prechladnutiu, ale ho dokonca vo vyšších dávkach aj lieči. Pretože prechladnutie je veľmi rozšírené ochorenie, vyvolal tento názor veľký záujem odborníkov. Doteraz sa objavilo vyše 70 odborných štúdií, ktoré mali odpovedať na otázku, či vitamín C skutočne pôsobí pri nachladnutí preventívne, alebo či skracuje dĺžku ochorenia.
Vitamín C v našej potrave - základné informácie
Niet pochýb o tom, že veľký nedostatok vitamínu C pôsobí veľmi nepriaznivo na výkonnosť imunitného systému v ľudskom tele. Ľudia, na rozdiel od väčšiny živočíchov, totiž nie sú schopní vytvárať vitamín C v pečeni a ak ho nemajú v potrave, po niekoľkých mesiacoch jeho úplného nedostatku zomierajú na smrteľnú chorobu - skorbut. Je pravdepodobné, že táto choroba má na svedomí nielen stovky životov námorníkov pri prvých veľkých výpravách hľadajúcich nové svety, ale aj milióny životov obyvateľov Európy v stredoveku. V tých časoch naši predkovia nepoznali ani zemiaky, ktoré i po skladovaní obsahujú menšie množstvo vitamínu C, ktoré stačí na to, aby sme neochoreli na skorbut. Veľké epidémie moru v stredoveku má asi do značnej miery na svedomí nedostatok vitamínu C, ktorý ochromil imunitný systém ľudí a umožnil rýchly prenos nákazy.
Našťastie, súčasný svet a jeho stravovanie sa úplne zmenili. Pokroky v poľnohospodárstve, doprave, v potravinárskom priemysle a chladiarenskej technike pomohli odstrániť hrozbu akútnej avitaminózy C (skorbutu) pre väčšinu obyvateľov zemegule. Napriek tomu však veľkú časť obyvateľov mnohých krajín ohrozuje skrytý nedostatok vitamínu C (tzv. hypovitaminóza C), zapríčinený veľmi nízkym prívodom askorbovej kyseliny z potravy. Na príčine je nielen nízky príjem zeleniny a ovocia v zimnom a jarnom období, ale aj zvláštne chemické vlastnosti vitamínu C. Kyselina askorbová je pomerne jednoduchá látka, veľmi príbuzná jednoduchým cukrom. Vo svojej molekule však obsahuje zvláštnu štruktúru, ktorá je chemicky veľmi reaktívna. To je príčinou malej stability tohto vitamínu. Pre stabilitu vitamínu C je najnebezpečnejšia kombinácia troch faktorov: kyslíka, vysokej teploty a stopových množstiev železa alebo medi. Pri tepelnej úprave pokrmov tieto tri faktory často zapríčinia veľké straty vitamínu C. V každej potravinárskej učebnici i v populárnych článkoch sa uvádza, že najbohatším zdrojom vitamínu C sú šípky. Toto tvrdenie je pravdivé iba vtedy, keby sme šípky konzumovali v surovom stave. V našich laboratóriách sme opakovane zistili, že varená šípková marmeláda a čaj pripravený zo sušených šípok obsahuje iba stopy vitamínu C. Používanie antikorových a teflonových nádob a plastických hmôt síce pomáha, ale pôsobeniu vysokých teplôt za prítomnosti vzdušného kyslíku sa pri príprave pokrmov ťažko vyhneme. Je preto dôležité, aby sa v našej strave podstatne zvýšil podiel čerstvej, tepelne neupravenej zeleniny a ovocia. V zimnom období je veľmi dôležitá konzumácia dovážaného južného ovocia, najmä citrusových plodov a kvalitných ovocných džúsov. V tomto smere sa u nás situácia v posledných rokoch podstatne zlepšila.
Vitamín C a zimné prechladnutie
Zmienil som sa už o tom, že dvojnásobný nositeľ Nobelovej ceny profesor Linus Pauling prehlásil, že vitamín C pôsobí preventívne proti nachladnutiu a že zmierňuje aj priebeh prechladnutia. Podľa tohto vo vede vysoko ceneného odborníka teda vitamín C nielenže predchádza zimnému prechladnutiu, ale dokonca vo vyšších dávkach ho aj lieči. Keďže prechladnutie je veľmi rozšírené ochorenie, vyvolal tento názor veľký záujem odborníkov. V počítačovej databáze som zistil, že doteraz odborníci publikovali vyše 70 štúdií, ktoré mali odpovedať na otázku, či vitamín C skutočne pôsobí pri nachladnutí preventívne, alebo či skracuje dĺžku ochorenia.
Výsledky, ako to vo vede často býva, neboli jednoznačné. V Spojených štátoch severoamerických väčšina pokusov nevyšla pozitívne: podávanie aj pomerne vysokých dávok vitamínu C (askorbovej kyseliny) nezmiernilo ani výskyt nachladnutia, ani jeho dĺžku. Na príčine je jednoduchá skutočnosť: v USA väčšina obyvateľov prijíma veľké množstvo vitamínu C v potrave, najmä v citrusových plodoch alebo v čerstvo pripravených šťavách z pomarančov alebo grapefruitov. Navyše, veľké percento obyvateľov USA konzumuje denne vitamínové preparáty. Podávanie ďalších, akokoľvek vysokých dávok vitamínu C nemá v takomto prípade zmysel, pretože organizmus týchto ľudí je vitamínom C úplne zasýtený. Na druhej strane, vo Veľkej Británii a v Nemecku, kde príjem vitamínu C je nižší, mali viaceré štúdie úspech: podávanie vitamínu C znížilo výskyt prechladnutia alebo jeho dĺžku. Ďalej sa ukázalo, že ochranný vplyv vitamínu C sa najlepšie prejavuje u detí a u prestarnutých osôb.
Najpresvedčivejšie výsledky sa našli pri troch pokusoch, kde boli účastníci vystavení určitému druhu stresu: deti v lyžiarskom výcvikovom stredisku vo švajčiarskych Alpách, vojaci cvičení v extrémnych teplotných podmienkach na severe Kanady a účastníci extrémne dlhého, 90-kilometrového behu. U týchto osôb podávanie ani nie veľmi vysokých dávok vitamínu C (medzi 0,6 až jedným gramom denne) bol výskyt prechladnutia polovičný v porovnaní s kontrolnou skupinou.