10.05.2016, 00:00

Gorila? Koniec vyšetrovania sa blíži

Verejnosť si našu činnosť stotožňuje takmer len so stíhaním vysokopostavených politikov za korupciu. Naša pôsobnosť je však širšia, hovorí pre HN špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

Gorila? Koniec vyšetrovania sa blíži
Zdroj: HN / Pavol Funtál


 
Verejnosť, opoziční politici či Transparency International vám už dlhodobo vyčítajú nevyšetrenie veľkých káuz. Nad všetky vyčnieva už notoricky známa Gorila. Pripúšťate si v nej osobné zlyhanie?
V kauze Gorila si nepripúšťam osobné zlyhanie. Kritika najmä opozičných poslancov, niektorých novinárov či Transparency International a Via Iuris má politický podtón, je účelová, nie však odborná. Ani jeden z týchto „kritikov“ nepozná obsah spisu, nepozná dôkaznú situáciu, ale len jednostranne a účelovo tvrdia, že som zlyhal, keďže som nič nevyšetril. Medializáciou svojich ničím nepodložených domnienok chcú ovplyvňovať vyšetrovanie určovaním úkonov, ktoré by mali podľa nich orgány činné v trestnom konaní vykonať bez ohľadu na zákonnosť. Tak takto by to nešlo.

Ako to teda má ísť?
V súlade so zákonom. Vyšetrovanie vykonávajú policajti – vyšetrovatelia samostatne. Oprávnenia prokurátora sú určené Trestným poriadkom. Podstata prokurátorského dozoru spočíva v tom, že prokurátor kontroluje a usmerňuje postup policajtov. Môže vykonať aj niektorý procesný úkon, ale nemôže za nich vykonávať vyšetrovanie, ktoré je navyše v tejto veci veľmi rozsiahle a náročné. Takéto veci sa nedajú vyšetriť v superrýchlom konaní.

Minulý rok v júni ste na pôde parlamentu hovorili o tom, že urobíte všetko pre to, aby bola kauza Gorila objasnená. Kam sa odvtedy vyšetrovanie pohlo?
V snahe urýchliť vyšetrovanie v tejto konkrétnej veci som požiadal ministra vnútra o rozšírenie počtu vyšetrovateľov v špecializovanom tíme, ktorí vyšetrujú túto vec a vydal som im viacero pokynov pre postup vo veci. V súčasnosti prichádzajú výsledky žiadostí o právnu pomoc z rôznych štátov a tieto po ich pretlmočení budú vyhodnocované s tým, že sa určí ďalší postup. Osobne som toho názoru, že vyšetrovanie kauzy sa blíži k jeho ukončeniu.

Stále platí, že po skončení vyšetrovania požiadate o zbavenie mlčanlivosti svojej osoby a verejnosti zodpoviete ku kauze všetky otázky?
Stále som rozhodnutý poskytnúť všetky dostupné informácie, samozrejme, až po právoplatnom skončení veci. Informácie poskytnuté v priebehu vyšetrovania sú spôsobilé zmariť účel trestného konania, a to platí pre každú trestnú vec. Preto je prípravné konanie neverejné. Vždy je potrebné veľmi starostlivo zvážiť to, čo sa môže zverejniť, aby sa nezmarilo alebo nesťažilo objasnenie a vyšetrenie veci.

Ako si vysvetľujete, že na Slovensku ešte nebol odsúdený žiaden vysokopostavený politik za korupciu tak, ako sa to napríklad stalo v Česku?
Ľudia si musia uvedomiť, že prokuratúra je represívny orgán, ktorý vstupuje do trestnej veci, keď je odhalené podozrenie na trestný čin. Potom začína prokurátorský dozor. Prokuratúra však nemá za úlohu odhaľovať trestnú činnosť a nemá na to procesné, personálne ani materiálne podmienky. Úloha odhaľovať trestnú činnosť je výlučne v kompetencii policajtov, predovšetkým jej operatívnej zložky. Preto by bolo potrebné túto otázku adresovať orgánom polície.

A ak by ste mali odpovedať vy za špeciálnu prokuratúru?
Stíhame všetky korupčné trestné činy, o ktorých sa dozvieme. Úloha odhaľovať trestnú činnosť je však výlučne v kompetencii operatívnej zložky polície. Verejnosť si našu činnosť stotožňuje takmer len so stíhaním vysokopostavených politikov za korupciu. A hoci trestné stíhanie korupčného správania je významnou časťou našej práce, trestné veci týkajúce sa korupcie tvoria len 12 percent našej agendy. Naša pôsobnosť je však podstatne širšia.

Úrad špeciálnej prokuratúry vznikol ešte v období premiérovania Mikuláša Dzurindu. Má stále svoje opodstatnenie?
Som presvedčený, že sa náš úrad osvedčil a má opodstatnenie v právnom systéme. Do roku 2004 nebol obžalovaný a odsúdený nijaký člen zločineckej skupiny. V súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody na doživotie alebo na tresty presahujúce 20 rokov niekoľko desiatok členov takýchto zoskupení a stovky iných páchateľov, ktorí boli právoplatne odsúdení.

A čo organizačné a personálne vybavenie úradu? Je prokurátorov dostatok?
V štruktúre a organizácii práce úradu je ešte čo meniť, pretože stále platí štruktúra z roku 2004, keď sme ešte presne nevedeli, aké úlohy nás čakajú. Preto chceme ešte v tomto roku predložiť generálnemu prokurátorovi návrh na zmenu štruktúry s tým, že budeme žiadať aj zvýšenie počtov prokurátorov.

Ako je zabezpečená ich kvalita a odbornosť?
Každý zo súčasných 25 prokurátorov špeciálnej prokuratúry musel prejsť komplikovaným výberovým konaním. Každý adept na funkciu prokurátora musí mať previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň prísne tajné, absolvovať náročné psychotesty a musí ho odporučiť výberová komisia. Návrh na ustanovenie do funkcie predkladám generálnemu prokurátorovi, pričom súhlas musí vyjadriť aj Rada prokurátorov. Od vzniku úradu bolo veľa adeptov neúspešných, niekedy len preto, že Rada prokurátorov nedala súhlas. Takýto spôsob výberu svedčí o tom, že u nás pôsobia naozaj odborne zdatní prokurátori.

Nová ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská o vašej poslednej kandidatúre na post špeciálneho prokurátora hovorila, že to nesvedčí o zdravej klíme a tiež, že úrad ako taký potrebuje nový vietor. Nevidíte v tom aj v záujme spoločnej spolupráce problém?
Do funkcie špeciálneho prokurátora som bol zvolený trikrát, a to vždy ústavnou väčšinou v parlamente. Nová ministerka spravodlivosti bola vymenovaná na základe výsledkov volieb a ako členke vlády jej bola v parlamente vyslovená dôvera. Z mojej strany neexistujú žiadne prekážky na korektnú spoluprácu s novou ministerkou spravodlivosti. Záleží v prvom rade na nej, či bude mať záujem so mnou riadne komunikovať. Jej predchádzajúce vyjadrenia na moju adresu nemienim komentovať. Prokuratúra však nepodlieha ministerke spravodlivosti, a preto náš vzťah musí byť partnerský.

Čo očakávate od novej vlády, čo sa týka vecí prokuratúry?
Vo vzťahu k novej vláde chcem, samozrejme, prezentovať požiadavku, aby boli vytvárané podmienky na nerušenú prácu orgánov prokuratúry, či už materiálne, technické alebo personálne. Na druhej strane, vo vzťahu k opozícii budem rád, keď ustanú neopodstatnené útoky na prokuratúru a pokusy ovplyvňovať vyšetrovanie prostredníctvom médií.

Je nová vláda schopná účinne bojovať proti korupcii?
Nová vláda môže veľa urobiť na úseku boja proti korupcii. Jej podhubím sú často nejasné pravidlá hry. Ak je nejasný zákon, ktorý umožňuje rôzny výklad alebo umožňuje výnimky, je tu priestor na korupčné správanie. Ak úradník môže vo veci rozhodnúť podľa svojho uváženia, napríklad či dá alebo nedá nejaké povolenie, či uloží alebo neuloží pokutu, je to ideálny priestor na korupciu. Zákony by mali byť jednoznačné a bez výnimiek. A toľkokrát spomínaná transparentnosť by bola práve tu namieste. Už to samo by bol obrovský krok v boji proti korupcii.

Ako vnímate predvolebné, ale i povolebné požiadavky na väčšiu otvorenosť prokuratúry ako takej? Je to vôbec možné?
Verejnosť a masmédiá žiadajú väčšiu otvorenosť prokuratúry, avšak často ani nevedia, v akom smere. Nemám výhrady voči tomu, aby výberové konania na právnych čakateľov a na vedúcich prokurátorov boli verejné. O činnosti prokuratúry je verejnosť informovaná prostredníctvom webovej stránky. Ľudia sa môžu oboznámiť s menným zoznamom, taktiež sú zverejňované právoplatné rozhodnutia o spôsobe vybavenia jednotlivých vecí v tých prípadoch, v ktorých boli trestne stíhané konkrétne osoby. Ide o uznesenia v tých veciach, v ktorých sa prípad nedostal na prejednanie pred súd.

Ďalej sa už ísť v otvorenosti nedá?
Pod otvorenosťou nemôžeme rozumieť to, aby prokurátori informovali o stave dokazovania vo vyšetrovaných veciach. Podstatou prípravného konania je, že je neverejné. To ho odlišuje od súdneho konania, ktoré musí byť verejné. Preto nie je možné, aby prokurátori v priebehu prípravného konania oznamovali, čo sa už vo vyšetrovaní zistilo a čo sa plánuje vykonať. To všetko môže negatívne ovplyvniť priebeh a výsledok vyšetrovania.

Vo štvrtok uplynie dvanásť rokov od momentu, keď ste prvýkrát boli parlamentom zvolený do funkcie. Ako by ste toto obdobie zhodnotili?
Na špeciálnej prokuratúre sme začínali len šiesti prokurátori. Zo všeobecných prokuratúr nám vtedy postúpili viac ako 400 vecí. Zaťaženie všetkých prokurátorov bolo enormné, pre laikov až nepredstaviteľné. Zhruba prvé tri, štyri roky v tom čase boli doslova bojom o prežitie, do úvahy v žiadnom prípade neprichádzala nijaká koncepčná činnosť.
Preto si dovolím tvrdiť, že vo funkcii špeciálneho prokurátora som predovšetkým, samozrejme, v súčinnosti s ostatnými prokurátormi špeciálnej prokuratúry, dosiahol to, že tento úrad ako taký prekonal nesmierne ťažké obdobie po svojom vzniku a postupne sa konštituoval do dnešnej podoby.

Kto je Dušan Kováčik
Dušan Kováčik začínal na pozíciách vo Vyššej vojenskej prokuratúre. Za špeciálneho prokurátora bol zvolený parlamentom v máji 2004. V septembri 2009 a v máji 2014 bol opätovne zvolený do funkcie, pričom jeho funkčné obdobie trvá do roku 2021.