Rodinným podnikom na Slovensku chýbajú jasné pravidlá, tvrdí generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Viola Kromerová. Organizované rodinné podnikanie by podľa nej bolo v prospech celej spoločnosti, ale hlavne vidieka, regiónov s vysokou nezamestnanosťou.

Veľkú väčšinu, až okolo 80 percent podnikov na Slovensku, tvoria mikrofirmy s jedným, maximálne tromi ľuďmi. „Štát by mohol podporiť a zvýhodniť rodinné podniky, napríklad rodinné farmy,“ navrhuje Kromerová. Keby si štát chcel určiť svoje priority, v ktorých oblastiach chce podporiť cestovný ruch, tak podľa nej by sa rodinné firmy mohli robiť formou udeľovania licencií, zjednodušením daňových, účtovných a odvodových povinností. Kromerová pripomína, že živnostenský zväz už v minulosti presadzoval zákon o rodinnom podnikaní. „Presadili sme, že rodinný príslušník môže pomáhať vo firme, čo je obvyklé a normálne. Podarilo sa presadiť aj inštitút spolupracujúcej manželky, kedy živnostníkovi môže pomáhať," uviedla. 

Podľa Kromerovej je to však stále málo. „Udeľovanie licencií a organizované rodinné podnikanie by bolo aj na prospech rozvoja cestovného ruchu," doplnila. Rodinné podnikanie by sa mohlo rozvíjať  formou družstiev alebo obecných podnikov, pričom obec by prevzala za tieto podniky administratívne povinnosti.

Výber odvodov a daní sa sťažuje

Podpora malého a stredného podnikania na Slovensku nie je ani podľa riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka, ideálna. Dokonca ju označil za „veľmi zlú", keďže štát pri výbere odvodov a daní situáciu skôr sťažuje. „V júni sa objavili správy o tom, aby si živnostníci prepočítali odvody do Sociálnej poisťovne namiesto toho, aby som ja ako živnostník dal Sociálnej poisťovni povolenie na inkaso a tá si platby vypočítala a stiahla sama," skonštatoval Páleník.
V agrosektore, ako významnom faktore rozvoja vidieka podľa neho chýba inštitúcia, cez ktorú by sa malí a strední podnikatelia mohli dostať k eurofondom, na ktoré majú nárok. „Zvládajú to veľké firmy, lebo na túto agendu majú ľudí, ktorí si legislatívu naštudujú a sú ochotní vypĺňať tlačivá. Malý farmár je takto odrezaný od agrodotácií, keďže nie je schopný sledovať a napĺňať podmienky," skonštatoval Páleník pre TASR.

Rozhovor

Čestnosť v biznise a živote je náš veľký problém

Viola Kromerová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu pre HN.

V Česku už samotní ministri začínajú hovoriť,  že by bolo správne, keby ich rezorty boli voči občanom, ale aj samosprávam obcí a miest i podnikateľom ústretovejšie. Mali by ich viac a lepšie informovať a pýtať sa, čo by potrebovali, aké informácie a pomoc by chceli. Je u nás štát voči podnikateľom dostatočne ústretový, pomáha im v biznise?
Rezorty u nás nie sú dostatočne ústretové. Situácia sa však v posledných rokoch trochu zlepšila. V minulosti sa riadili zásadou - si podnikateľ, tak si poraď sám a tráp sa. Dnes to už tak celkom nie je. Napríklad ministerstvo vnútra, či financií už pre podnikateľov urobili pomerne veľa.  Zriadené boli napríklad jednotné kontaktné miesta, kde sa dá vybaviť živnosť. Zlepšila sa aj komunikácia daňových úradov. Ale faktom tiež je, že žiadny ministerský úradník vám situáciu ani dnes neuľahčí. Neporadí vám dostatočne jasne a komplexne.

Čiže u nás úradníci poskytujú informácie len tomu, komu chcú?
Je to tak. Dokonca by som povedala, že s informáciami sa až kšeftuje. Neviem, či úradníci toho majú veľa a nestíhajú, alebo prečo je to tak.  Na Slovensku sa už súkromne podniká štvrť storočia. Už by sme mali cítiť, že štát si živnostníkov váži a pomáha im.

Čo hovoríte na úroveň webových stránok ministerstiev. Nájde si na nich podnikateľ vždy to, čo potrebuje?
Slovensko je v internetizácii na tom už pomerne dobre, ale napriek tomu sa potrebným informáciám podnikateľ vždy nedostane. Taká informačná otvorenosť akú poskytuje napríklad náš zväz, nie je zo strany štátnej správy obvyklá.  Štát by mal byť v podávaní informácií pružnejší a nezištný. Je to jeho povinnosť, veď ľudia, podnikatelia sú jeho občania.

Aký je postoj štátu voči podnikateľom napríklad v Rakúsku, či Nemecku?
Je otvorenejší ako u nás. Máme kontakty so živnostníkmi v Nemecku. Tam je každý živnostník povinne členom stavovskej organizácie, ktorá nemá potom ani finančné problémy a celkovo má silný vplyv. Ale v Nemecku sa podnikatelia vedia aj čestnejšie správať ako u nás, a tak sa potom voči nim správa aj celá spoločnosť. My nie sme dostatočne čestní. Prejavuje sa to nielen pri jazde autom keď sa prekračujú povolené rýchlosti, ale aj v rodine a biznise. Čestnosť v živote je náš veľký problém.    
(tur)