Ropná kríza zmenila prístup k energetickým zdrojom

Súčasné ceny ropy a jej derivátov sa pred niekoľkými dňami nachádzali na svojich historických maximách. Hoci v nominálnej hodnote po prepočítaní na dnešnú úroveň cien cena ropy ešte nedosiahla svoju maximálnu historickú úroveň, vyspelý svet musí čeliť hrozbe rastúcej spotreby a nedostatočnej ponuky. Prvá svetová ropná kríza ukázala, aké môžu byť dôsledky nedostatku ropy a vysokých cien na svetovú ekonomiku.
Dôvodom na vypuknutie krízy bola napätá situácia na Strednom východe medzi Izraelom a arabskými štátmi. Vojna nazývaná Yom Kippur sa začala 6. októbra 1973. Egypt a Sýria napadli Izrael v deň svätého židovského sviatku Yom Kippur s cieľom prekvapiť súpera a získať späť Golanské výšiny a Sinajský polostrov. Tieto územia Izrael okupoval od šesťdňovej vojny v roku 1967 práve na úkor Egypta a Sýrie. Arabskí útočníci boli podporovaní Sovietskym zväzom. Spojené štáty odpovedali materiálnou a vojenskou podporou svojho spojenca Izraela, ktorý útočníkov odrazil a 25. októbra, keď bolo podpísané prímerie, mal pod kontrolou väčšie územie ako pred začiatkom konfliktu. Stredovýchodné arabské krajiny, ktoré boli najväčšími producentmi ropy na svete a uvedomovali si svoj vplyv na svetové hospodárstvo, reagovali na výsledky vojny vyhlásením embarga na vývoz ropy. Zastavenie dodávok ropy malo prinútiť západný svet, hlavne USA, vyvinúť tlak na Izrael, aby sa stiahol z okupovaných území.
Dohoda o koordinovanom postupe pri produkcii ropy a prerušení exportu bola dosiahnutá na stretnutí ministrov 11 členských štátov organizácie OAPEC (the Organization of Arab Petroleum Exporting Countries), ktorá sa konala v Kuvajte po začatí vojnového konfliktu. Na stretnutí sa zúčastnili Abú Zabí, Alžírsko, Bahrajn, Dubaj, Egypt, Irak, Katar, Kuvajt, Lýbia, Saudská Arábia a Sýria. Bola to odpoveď arabských krajín na vzniknutú situáciu. Dňa 17. októbra krajiny OAPEC oznámili zníženie produkcie ropy o 5 % mesačne dovtedy, kým Izrael neopustí územia zabrané v šesťdňovej vojne. Každá z krajín vzápätí rozšírila embargo na dodávky ropy do USA. Začiatkom novembra OAPEC ohlásil ďalšie zníženie produkcie o 25 %. So znížením produkcie zároveň ohlásili producenti z oblasti Perzského zálivu (Abú Zabí, Katar, Kuvajt, Irak, Irán a Saudská Arábia) zvýšenie ceny ropy o 17 % a rast daní platených medzinárodnými ropnými spoločnosťami o 70 %. Opatrenia spôsobili nielen nižšiu ponuku ropy, ale aj prudký rast ceny ropy a jej derivátov.
Snaha potrestať západné krajiny za podporu Izraela viedla k vypuknutiu veľkej ropnej krízy. Embargo prinútilo vyspelé krajiny začať sa zaoberať otázkami energetického využívania surovín, ku ktorým dovtedy pristupovali bezstarostne. Dôsledkom krízy bolo zvýšenie ceny vstupov a energií a definovanie nového prístupu k zdrojom a spotrebe energie. Kríza najviac zasiahla USA, Japonsko a štáty západnej Európy, ktoré patrili k jej najväčším odberateľom a spotrebiteľom. Zvýšenie cien ropy viedlo k stagflácii, ktorá sa stala veľkým problémom západných ekonomík v 70. rokoch minulého storočia. Ropná kríza ukončila obdobie ekonomického rastu vyspelých západných krajín, ktoré trvalo od konca 2. svetovej vojny.
Dramatické následky krízy
Následky dramatického obmedzenia dodávok ropy sa prejavili takmer okamžite. Krajiny OAPEC pred vypuknutím krízy produkovali ropu v celkovom objeme cca 19,6 milióna barelov denne, z ktorých sa takmer 1 milión barelov predával do USA. Išlo o 40 % celkovej produkcie ropy mimo komunistického sektora.
Úsporné opatrenia vlád na seba nenechali dlho čakať. Vláda USA 25. novembra ústami prezidenta R. Nixona uviedla do praxe tieto opatrenia:
- zníženie dodávok benzínu z rafinérií veľkoobchodníkom a maloobchodníkom o 15 %,
- nedeľný zákaz predaja benzínu,
- zníženie maximálne povolenej rýchlosti na cestách na 55 míľ za hodinu,
- zníženie dodávok leteckého benzínu o 10 % (neskôr zvýšené na 25 %).
Medzi ďalšími opatreniami bolo napr. zníženie vianočnej výzdoby a osvetlenia, zvýšila sa podpora pre vývoj alternatívnych zdrojov energie a pod. Podľa Americkej automobilovej asociácie sa cena benzínu v USA zvýšila štvornásobne z 25 centov na viac ako 1 dolár za galón. Až 20 % všetkých čerpacích staníc v krajine nebolo zásobených benzínom. Vodiči mohli jednorazovo natankovať maximálne 10 galónov benzínu. Nedostatok si vyžiadal napr. opatrenia, keď vodiči s nepárnym číslom vodičského preukazu mohli tankovať len v pondelok, stredu a piatok, zatiaľ čo vodiči s párnym číslom v utorok, vo štvrtok a v sobotu. V nedeľu sa benzín nepredával a čakanie v rade na tankovanie sa natiahlo nezriedka až na tri hodiny. Celková spotreba ropy sa znížila o 20 %.
Rast ceny ropy nespôsobil len zdraženie benzínu, ale aj ostatných energií. USA, ktoré boli zvyknuté na márnotratné využívanie energetických zdrojov, boli prinútené znižovať spotrebu. Následky sa prejavili efektívnejším prístupom verejnosti a priemyslu k energetickým otázkam. Ľudia postupne vymenili svoje obrovské autá za menšie s nízkou spotrebou, veľké domy za menšie a pod. Továrne prešli na lacnejšie uhlie. Z dlhodobého hľadiska viedla energetická kríza k zmene v automobilovom priemysle, keď sa preferencie spotrebiteľov zmenili v prospech typov s ekonomickou spotrebou. Výroba veľkých automobilov bola utlmená. Prudko sa zvýšil predaj úsporných japonských modelov. Pri stavbe nových budov bolo drahé olejové vykurovanie nahradené elektrickým alebo plynovým. Dnes sú vykurovacie systémy v USA efektívnejšie o 20 % v porovnaní s rokom 1973. Energeticá kríza spôsobila zvýšený záujem o obnoviteľné zdroje energie ako solárna či veterná energia. Obrátila záujem k lepšiemu využitiu severoamerických zdrojov ropy a zvýšila závislosť západného sveta od uhlia a atómovej energie.
Ukončenie krízy
Prvé náznaky zlepšenia nastali v decembri 1973, keď bolo zrušené obmedzenie produkcie. Zákaz vývozu do USA ostal naďalej v platnosti. Producenti zároveň ohlásili zvýšenie ceny ropy z 5,11 na 11,65 USD za barel. V marci 1974 Líbya a Sýria obnovili lodné dodávky ropy do USA po tom, čo tieto krajiny uznali, že Spojené štáty ukázali dobrú vôľu pri riešení sporných otázok medzi Izraelom, Egyptom a Líbyou. Koncom mája zrušila embargo voči USA aj Saudská Arábia - najväčší arabský producent. Cena ropy ostala na novej vyššej úrovni.
V septembri 1974 boli uverejnené dosahy krízy na americkú ekonomiku. Podľa štúdií sa národný ekonomický výstup znížil počas prvého štvrťroka 1974 o 10 až 20 miliárd dolárov a viac ako 500-tisíc Američanov stratilo prácu. Ešte horšie kríza dopadla na západné Nemecko, Veľkú Britániu a Francúzsko.
Ropná kríza v roku 1973 ukázala, aký významný nástroj na ovplyvňovanie svetovej ekonomiky majú v rukách krajiny produkujúce ropu. Ešte nikdy v histórii sa ceny základnej komodity nezvýšili takým rýchlym a dramatickým spôsobom ako v roku 1973. Rast ceny ropy zasiahol nielen USA a vyspelé západné krajiny, ale celý svet. Pre krajiny OAPEC bola ropná kríza politickým a ekonomickým víťazstvom, pretože si uvedomili, akú mocnú zbraň držia vo svojich rukách. Prezident USA Jimmy Carter dokonca nazval situáciu na ropnom trhu v čase ropnej krízy "morálnym ekvivalentom vojny".