Na začiatku testu som si myslel, že vyžiť zo životného minima by sa dalo. Veď predsa nemusím platiť nájomné, keďže bývam s rodičmi. Keď som si to však prepočítal, týždenné životné minimum je 49,52 eura.

Sedem eur na deň
To by nemuselo byť až také zlé. No keď si to rozmeníme na drobné, za jeden deň som mohol minúť len niečo málo viac ako sedem eur. „Čo si za to tak môžem kúpiť?“ začal som rozmýšľať. Mojou výhodou je, že nefajčím a nepijem. Prvá moja cesta ale smerovala do obchodu. Uvedomil som si, že keď nakupujem pre dvoch, musím sa sústrediť iba na veci, ktoré sú v akcii. Pri nákupe potravín som si pozeral iba to, čo skutočne nevyhnutne potrebujem a úplne som vylúčil to, čo sú v podstate zbytočnosti na „dosladenie“ si života.

Ani zeleninu som si nekúpil
Pozeral som si akcie na jednotlivé potraviny a podľa toho som si vyberal obed či večeru. No a zelenina a ovocie? Tak na ne som radšej zabudol. Pil som len čistú vodu, žiadnu minerálku ani ochutené nápoje, rôzne sladkosti som si odoprel, rovnako ako aj návštevu kina i kaviarne. Veď som chcel predsa len ušetriť. Za celý týždeň ma však iba moje výlety do obchodov vyšli takmer na 42 eur. Spomeniem ešte telefonovanie. To už človek využíva asi tak často, ako tie návštevy v potravinách. Ak nie častejšie.

Peniaze sa minuli
Keď si to prepočítam, účet na mobil za týždeň mohol vyjsť na takmer desať eur. Horšie to však bolo s autom. V tomto prípade som si ho skutočne odoprel, keďže som si uvedomil, že kvôli tomu by som skutočne „nevyžil“. No to sa mi nepodarilo aj tak. V mojom prípade ma cestovné lístky na MHD stáli na jeden týždeň deväť eur. A to musím povedať, že som cestoval len z a do práce, a to od nej nebývam príliš ďaleko.

Keď si to spočítam, minul som za jeden týždeň približne 61 eur. Hranicu týždenného životného minima (necelých 50 eur), som „prekročil“ už po štyroch dňoch. Aj keď som sa skutočne snažil, a to som cez víkend zostal iba doma. Z týždňového životného minima sa naozaj vyžiť nedá.