05.12.2003, 00:00

Aj umenie môže byť investíciou

Existuje viacero spôsobov, ako ako investovať svoje peniaze. Mnohí sa snažia svoje úspory zhodnotiť na rôznych svetových burzách, iní zase kupujú nehnuteľnosti a dúfajú, že ich neskôr so ziskom predajú. Sú však investori, ktorí záujem o zhodnotenie peňazí spájajú aj so záľubou v umení.

Existuje viacero spôsobov, ako investovať svoje peniaze. Mnohí sa snažia svoje úspory zhodnotiť na rôznych svetových burzách, iní zase kupujú nehnuteľnosti a dúfajú, že ich neskôr so ziskom predajú. Sú však investori, ktorí záujem o zhodnotenie peňazí spájajú aj so záľubou v umení. Kupujú nielen obrazy, ale aj starožitnosti či umelecké predmety, akými sú napríklad sochy či krištáľ. V prípade umenia je slovenský trh do istej miery špecifický. Obmedzujúcim faktorom je malá kúpna sila obyvateľstva. Vplyv má aj násilne prerušená tradícia po druhej svetovej vojne. Na trhu často neboli kvalitné diela alebo ich renomovaní autori neposkytovali na predaj. Staršie a drahšie diela majú často vo vlastníctve štátne galérie a sú teda mimo trhu.
"Na Slovensku v oblasti starožitných predmetov prevládajú skôr zberatelia než investori," myslí si majiteľka jedného zo starožitníctiev Eva Hasíková. Podľa jej slov takíto investori však nemajú dlhodobý záujem a sústreďujú sa na to, čo práve "letí". Mnohokrát sa investičné nákupy spájajú spolu so zariaďovaním nehnuteľnosti, potom aktivita takýchto ľudí opadne. "Mnohé svetové významné súkromné zbierky však vznikali počas niekoľkých desaťročí," konštatuje. Bohatšie vrstvy totiž podporovali začínajúcich autorov a odkupovali ich diela. Postupom času sa z mnohých z nich stali uznávaní umelci a hodnota ich prác sa niekoľkonásobne zvýšila. Medzi najvýznamnejších mecenášov svetového umenia patria americké miliardárske rodiny Guggenheimovcov či Rothschildovcov.
Situácia na trhu s výtvarným umením je o niečo lepšia. Z aukcií síce takmer vymizli dražitelia schopní a ochotní minúť na jednej aukcii milión a viac, na druhej strane sa na scéne objavila iná spoločenská vrstva. "Dá sa povedať, že záujem o umenie má konečne aj takzvaná stredná trieda," konštatuje Nina Gažovičová z aukčnej spoločnosti Soga. Rozšírenie je podľa jej slov pozitívnym krokom, aj keď umelecký obchod stráca na doterajšom imidži výnimočnosti. Na trh by to malo mať kladný vplyv, keďže sa zvyšuje počet kupcov, a tým aj možnosti predaja. Tento segment sa sústreďujú iba na vopred starostlivo vybrané diela. Ich počínanie je v porovnaní s bohatšími zberateľmi v mnohom rozdielne. "Hlavne je racionálnejšie," konštatuje. Kúpna sila novej klientely je zrejme do istej miery limitovaná. Preto pri licitovaní nepodliehajú iracionálnym impulzom a dražia veľmi uvážlivo. Nemôžu si totiž dovoliť neúmerne zvyšovať cenu.
Slovenskí zberatelia sú podľa jej slov pomerne konzervatívne založení. "Najväčší záujem je o slovenskú tvorbu z prvej polovice dvadsiateho storočia, ako je napríklad Martin Benka," konštatuje Gažovičová. Zodpovedajú tomu aj ceny. Obraz Martina Benku bol najvyššie vydražením slovenským obrazom. Cena predstavovala 1,2 milióna korún. Avšak záujem rastie aj o modernejšie umenie, najmä o šesťdesiate roky. "Situácia sa začína meniť aj smerom k modernému umeniu, nedávno sme zorganizovali prvú aukciu fotografií," dodáva Gažovičová.

Najvyššie vydražené diela*
Autor Dielo Rok diela Cena
Dominicus van Wijnen Pokušenie sv. Antona okolo 1680 3 500 000
David Teniers ml Pustovňa antonitov okolo 1640 1 600 000
Taliansky manierista Víťazstvo kríža 1520 - 1590 1 400 000
Carlo Dolci  Adorujúca Panna Mária  2. pol. 17. storočia 1 250 000
Martin Benka  Z Liptova okolo 1932 1 200 000
Martin Benka Očarený krásou 1942 1 115 000
Martin Benka Nad rodným krajom 1944 1 040 000
Ľudovít Fulla Madona s anjelmi 1949 1 000 000
Ľudovít Fulla Líšky v sade 1967 1 000 000
František Foltýn Zátišie 1923-25 825 000
Armand Schönberger V kaviarni 1932 825 000
Zdroj Soga
*Za roky 1997 - 2002