05.02.2004, 00:00

Rôznorodá úspešnosť referend vo svete

Referendum sa na západe používa častejšie ako v našich zemepisných dĺžkach. "Je nástrojom na presadenie toho, čo ľudia chcú, hoci aj proti vôli politikov.

Referendum sa na Západe používa častejšie ako v našich zemepisných dĺžkach. "Je nástrojom na presadenie toho, čo ľudia chcú, hoci aj proti vôli politikov. A nie iba nástrojom na presadenie spupnej vôle jednej skupinky nad druhou," konštatuje Daniel Bútora v publikácii Referendum vo svete.
Úspešnosť referenda je vo všetkých krajinách rôznorodá a závisí od mnohých faktorov, ako je dôsledná propaganda, politická klíma, ale aj obľúbenosť tohto inštitútu. Vo svete sú krajiny, kde sa referendum využíva masovo. Sú nimi napríklad Švajčiarsko alebo niektoré štáty USA. Ďalej sú štáty, kde tendencia používania referenda výrazne narastá. Tam môžeme zaradiť Taliansko, Írsko, Dánsko, Francúzsko, Švédsko a Grécko. V niektorých štátoch sa referendum vyskytuje iba zriedkavo. Tými sú Belgicko, Veľká Británia, Fínsko, Rakúsko, Nórsko, Poľsko. Ale existujú aj štáty, ktoré referendum nevyužívajú vôbec. Sem môžeme zaradiť Holandsko.

Referendová veľmoc
Švajčiarsko je svojím systémom ľudového hlasovania asi najznámejšie. Má najviac skúsenosti s občianskou zákonodarnou iniciatívou. "Priama demokracia je u nich súčasťou národnej kultúry," tvrdí Miloslav Hetteš z občianskeho združenia na podporu priamej demokracie - Agora. Vplyv politických strán je u nich relatívne slabý. V priemere sú referendá proti federálnym zákonom raz až dva razy do roka. Často takéto iniciatívy slúžia iba ako varovanie. Veľkým nedostatkom vo Švajčiarsku je podľa Hetteša pomalosť takéhoto procesu. "Môže uplynúť aj päť rokov od iniciatívy po uskutočnenie referenda," konštatuje Hetteš. Avšak aj vo Švajčiarsku má využívanie priamej demokracie svojich odporcov.

Naši susedia a plebiscit
U našich susedov je referendum tiež trochu problematické. V dvoch rakúskych referendách ľudia hlasovali inak než si vedenie štátu pôvodne predstavovalo. "To, pochopiteľne, nenadchlo elitu pre ďalšie posilnenia takéhoto nástroja," mieni Hetteš.
Maďarská ústava dáva právo žiadať referendum po zozbieraní 200 000 podpisov do štyroch mesiacov. Množstvo obmedzení a právo súdu neprijať hlasovanie ho robí slabým. V záujme zabezpečenia žiaduceho výsledku v euroreferende bolo kvórum znížené na 25-percentné minimum účasti.
Poľsko, ako jediné z bývalých socialistických krajín, sa pokúšalo o zakotvenie i praktickú realizáciu referenda pred rokom 1989. V dvoch referendách v 1987 tak urýchlilo kolaps komunizmu. V roku 1996 použila poľská vláda veto na organizovanie referenda o privatizácii štátneho majetku napriek 600 000 podpisom (v Poľsku treba aspoň pol milióna podpisov na spustenie referenda). "Vysoké kvórum a následné neuznanie výsledkov znechucuje Poliakov od ďalších referend," tvrdí Hetteš.
V Česku nebola dosiaľ žiadna možnosť na referendum. Bol prijatý účelový zákon na umožnenie referenda o vstupe do EÚ. Naopak je však zaujímavý prísľub, že sa v Česku bude konať referendum o euroústave, čo je podľa Hetteša na Slovensku chápané skoro ako vrchol euroskepticizmu.

Z pohľadu desaťročí sa v Európe podiel záväzných hlasovaní stále zvyšoval:
- V rokoch 1972 - 1981 sa vlády len v dvoch zo šiestich prípadov (33 percent) viazali na rozhodnutie občanov. 
- V rokoch 1982 - 1991 bolo dokonca len jedno zo štyroch referend (25 percent) pre exekutívu de iure záväzné.
- Od roku 1992 narástol však podiel záväzných rozhodnutí v referende na 80 percent (16 z 20). 
- Od roku 1995 sa konali už iba záväzné ľudové hlasovania k európskym otázkam.

Viceprezident parlamentného zhromaždenia Rady Európy Andreas Gross hovorí o výhodách priamej demokracie:
- umožňuje nový vzťah medzi politikmi a občanmi. K tomu patria: väčšia pozornosť, lepšie vnímanie a viac dialógu medzi oboma skupinami;
- posilňuje rolu občanov v politike: častou konfrontáciou s odbornými témami sa občania stávajú kompetentnejšími, motivovanejšími a sú ochotnejší učiť sa;
- posilňuje sociálnu integračnú silu spoločnosti.
Zdroj: Agora