Ostatných osem rokov poberatelia starobných penzií vopred vedeli, ako sa im budú zvyšovať dôchodky. Po zavedení dôchodkovej reformy začal od 1. januára 2004 platiť nový mechanizmus ich valorizácie. Každoročne k 1. júlu a od roku 2009 k 1. januáru sa zvyšovali v závislosti od dvoch parametrov – teda o koľko medziročne narástli spotrebiteľské ceny a aj priemerná mzda v hospodárstve. Výsledné percento bolo súčtom ich polovičných hodnôt.

Do roku 2003
Táto zásadná zmena bola nutná, pretože dovtedy zákony neurčovali, kedy presne a o koľko sa majú dôchodky zvyšovať. Konkrétne percento či suma rastu penzií záviseli vždy od rozhodnutia politikov. Dôchodky museli zvýšiť len vtedy, ak bola splnená aspoň jedna z dvoch podmienok. A to vtedy, keď priemerná nominálna mzda v hospodárstve vzrástla od poslednej valorizácie najmenej o 5 percent, alebo keď životné náklady vzrástli najmenej o 10 percent. K zvyšovaniu dôchodkov nakoniec dochádzalo každý rok, pretože niektorá z týchto podmienok bola vždy splnená.

Prichádza druhý pilier
Po tom, ako vláda schválila automatickú valorizáciu dôchodkov vždy od 1. júla v rámci Koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia, prišli aj ďalšie novinky. Od roku 2004 sa zjednotil vek odchodu do dôchodku, zaviedla sa možnosť predčasného i neskoršieho odchodu do dôchodku, zmenil sa výpočet dôchodku a zrovnoprávnili sa podmienky nároku na vdovský a vdovecký dôchodok. Od 1. januára 2005 vznikol povinný druhý dôchodkový pilier ako ďalší zdroj vyplácania budúcich dôchodkov.

V reformnom roku 2004 sa dôchodky zvyšovali mimoriadne dvakrát – vo februári a v decembri. „Oficiálnym dôvodom bola potreba pomôcť dôchodcom prekonať dosahy reforiem, napríklad zvýšenie dolnej sadzby DPH zo 14 na 19 percent,“ uvádza Peter Goliaš, riaditeľ INEKO, v analýze Zmien dôchodkového systému na Slovensku v rokoch 2000 až 2010. Dodáva, že okrem toho ešte dôchodcovia dostali jednorazový príspevok 1 000 Sk.

Zákonnú valorizáciu obišli
Neštandardná situácia vo zvyšovaní dôchodkov nastala v roku 2005. Vláda na návrh vtedajšieho ministra Ľudovíta Kaníka nezvýšila dôchodky jednotne o 8,85 percenta, tak ako to vychádzalo podľa zákonom schváleného spôsobu valorizácie. Dôchodky zvyšovala diferencovane – v závislosti od ich priznanej výšky. Dôvod? „Inak by sa ešte viac zväčšil rozdiel v dôchodkoch medzi dôchodcami, ktorí odišli do penzie pred 1. januárom 2004, ktorí dostávali nižšie dôchodky, a po tomto dátume,“ vyjadril sa v tom čase Kaníkov rezort. 

Protiústavný postup
To, že dôchodky v kalendárnom roku 2005 a následne aj v roku 2006 neboli zvýšené podľa rovnakých pravidiel, ale stanovením hornej hranice, od ktorej sa nevalorizovali, došlo podľa nálezu Ústavného súdu SR k porušeniu základných ľudských práv. Vláda musela v roku 2008 prijať novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou musela napraviť nespravodlivosť.

„Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 a dôchodkové dávky priznané od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk museli od 13. júna 2008 zvyšovať za rok 2005 o 8,85 %,“ potvrdila Jana Ďuriačová, hovorkyňa Sociálnej poisťovne. Zároveň dodáva, že dôchodky priznané od 1. augusta 2006 do 13. októbra 2006 v sume vyššej ako 17 200 Sk sa museli od 13. júna 2008 zvyšovať za rok 2006 o 5,95 percenta. Do konca roka 2007 tak musela poisťovňa prepočítať viac ako 100-tisíc dôchodkov a vydaním nových rozhodnutí priznať vyšší dôchodok zhruba 28 tisícom dôchodcov.

Švajčiarske dôchodky
Zmenou pravidiel vo výpočte a valorizácii dôchodkov v roku 2003 sa ukázal tzv. švajčiarsky systém ako dlhodobo neudržateľný. „Zmena spôsobu výpočtu dôchodku a zapracovanie prvku zásluhovosti prispeli k rozdielom medzi novo priznávanými dôchodkami, ale aj medzi dôchodcami, ktorí odišli do dôchodku pred rokom 2003 a po tomto roku,“ konštatoval už za svojho pôsobenia bývalý minister rezortu práce Jozef Mihál. Výsledkom je fakt, že poberateľom vyšších penzií sa každoročne pridáva oveľa viac ako tým s podpriemernými dôchodkami.
To sa má od budúceho roku zmeniť, keď sa začnú dôchodky valorizovať pevnou sumou. „Zmierni sa tak roztváranie nožníc medzi penzistami s veľmi nízkymi dôchodkami a tými, ktorí majú vyššie penzie,“ uviedol minister. Jednota dôchodcov Slovenska potvrdzuje, že tento systém bude výhodnejší zhruba pre 65 percent dôchodcov s nižším ako priemerným dôchodkom. V apríli tohto roku dosiahol priemerný starobný dôchodok 374,50 eura, invalidný (nad 70 %) 332,57 eura, vdovský 229,4 eura a sirotský 129,18 eura.