06.06.2012, 00:00

Starodôchodcom musel pomôcť Ústavný súd

Ostatných osem rokov poberatelia starobných penzií vopred vedeli, ako sa im budú zvyšovať dôchodky. Po zavedení dôchodkovej reformy začal od 1. januára 2004 platiť nový mechanizmus ich valorizácie. Každoročne k 1. júlu a od roku 2009 k 1. januáru sa zvyšovali v závislosti od dvoch parametrov – teda o koľko medziročne narástli spotrebiteľské ceny a aj priemerná mzda v hospodárstve. Výsledné percento bolo súčtom ich polovičných hodnôt.

Do roku 2003

Táto zásadná zmena bola nutná, pretože dovtedy zákony neurčovali, kedy presne a o koľko sa majú dôchodky zvyšovať. Konkrétne percento či suma rastu penzií záviseli vždy od rozhodnutia politikov. Dôchodky museli zvýšiť len vtedy, ak bola splnená aspoň jedna z dvoch podmienok. A to vtedy, keď priemerná nominálna mzda v hospodárstve vzrástla od poslednej valorizácie najmenej o 5 percent, alebo keď životné náklady vzrástli najmenej o 10 percent. K zvyšovaniu dôchodkov nakoniec dochádzalo každý rok, pretože niektorá z týchto podmienok bola vždy splnená.

Prichádza druhý pilier

Po tom, ako vláda schválila automatickú valorizáciu dôchodkov vždy od 1. júla v rámci Koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia, prišli aj ďalšie novinky. Od roku 2004 sa zjednotil vek odchodu do dôchodku, zaviedla sa možnosť predčasného i neskoršieho odchodu do dôchodku, zmenil sa výpočet dôchodku a zrovnoprávnili sa podmienky nároku na vdovský a vdovecký dôchodok. Od 1. januára 2005 vznikol povinný druhý dôchodkový pilier ako ďalší zdroj vyplácania budúcich dôchodkov.

V reformnom roku 2004 sa dôchodky zvyšovali mimoriadne dvakrát – vo februári a v decembri. „Oficiálnym dôvodom bola potreba pomôcť dôchodcom prekonať dosahy reforiem, napríklad zvýšenie dolnej sadzby DPH zo 14 na 19 percent,“ uvádza Peter Goliaš, riaditeľ INEKO, v analýze Zmien dôchodkového systému na Slovensku v rokoch 2000 až 2010. Dodáva, že okrem toho ešte dôchodcovia dostali jednorazový príspevok 1 000 Sk.

Zákonnú valorizáciu obišli

Neštandardná situácia vo zvyšovaní dôchodkov nastala v roku 2005. Vláda na návrh vtedajšieho ministra Ľudovíta Kaníka nezvýšila dôchodky jednotne o 8,85 percenta, tak ako to vychádzalo podľa zákonom schváleného spôsobu valorizácie. Dôchodky zvyšovala diferencovane – v závislosti od ich priznanej výšky. Dôvod? „Inak by sa ešte viac zväčšil rozdiel v dôchodkoch medzi dôchodcami, ktorí odišli do penzie pred 1. januárom 2004, ktorí dostávali nižšie dôchodky, a po tomto dátume,“ vyjadril sa v tom čase Kaníkov rezort. 

Protiústavný postup

To, že dôchodky v kalendárnom roku 2005 a následne aj v roku 2006 neboli zvýšené podľa rovnakých pravidiel, ale stanovením hornej hranice, od ktorej sa nevalorizovali, došlo podľa nálezu Ústavného súdu SR k porušeniu základných ľudských práv. Vláda musela v roku 2008 prijať novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou musela napraviť nespravodlivosť.

„Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 a dôchodkové dávky priznané od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk museli od 13. júna 2008 zvyšovať za rok 2005 o 8,85 %,“ potvrdila Jana Ďuriačová, hovorkyňa Sociálnej poisťovne. Zároveň dodáva, že dôchodky priznané od 1. augusta 2006 do 13. októbra 2006 v sume vyššej ako 17 200 Sk sa museli od 13. júna 2008 zvyšovať za rok 2006 o 5,95 percenta. Do konca roka 2007 tak musela poisťovňa prepočítať viac ako 100-tisíc dôchodkov a vydaním nových rozhodnutí priznať vyšší dôchodok zhruba 28 tisícom dôchodcov.

Švajčiarske dôchodky
Zmenou pravidiel vo výpočte a valorizácii dôchodkov v roku 2003 sa ukázal tzv. švajčiarsky systém ako dlhodobo neudržateľný. „Zmena spôsobu výpočtu dôchodku a zapracovanie prvku zásluhovosti prispeli k rozdielom medzi novo priznávanými dôchodkami, ale aj medzi dôchodcami, ktorí odišli do dôchodku pred rokom 2003 a po tomto roku,“ konštatoval už za svojho pôsobenia bývalý minister rezortu práce Jozef Mihál. Výsledkom je fakt, že poberateľom vyšších penzií sa každoročne pridáva oveľa viac ako tým s podpriemernými dôchodkami.
To sa má od budúceho roku zmeniť, keď sa začnú dôchodky valorizovať pevnou sumou. „Zmierni sa tak roztváranie nožníc medzi penzistami s veľmi nízkymi dôchodkami a tými, ktorí majú vyššie penzie,“ uviedol minister. Jednota dôchodcov Slovenska potvrdzuje, že tento systém bude výhodnejší zhruba pre 65 percent dôchodcov s nižším ako priemerným dôchodkom. V apríli tohto roku dosiahol priemerný starobný dôchodok 374,50 eura, invalidný (nad 70 %) 332,57 eura, vdovský 229,4 eura a sirotský 129,18 eura.