Dnes sa pomaľovanými obrázkami pýšia nielen hviezdy filmového plátna, pop- muzic, tínedžeri, ale aj malé deti či zrelé päťdesiatničky. Z tetovania sa stal hit povýšený na umenie. Môže poškodiť zdravie?
Prečo niektorí jednotlivci cítia potrebu prezentovať sa obrázkami na tele? "Motívy vedúce k tetovaniu sú rôzne. Závisia od veku a sociálneho zaradenia. Mladí podliehajú móde, chcú sa odlíšiť od ostatných, dokázať, že sú dospelí, slobodní a môžu o sebe rozhodovať, iní upozorňujú na zaradenie k nejakej skupine, vierovyznaniu, vzťah k partnerovi. U nás najčastejšie vídame na koži ornamenty, zvieratká, symboly, kvety, čísla... Do tetovania sa však netreba púšťať bezhlavo, ale s určitou stratégiou. Ak sa nezvážia zdravotné a estetické riziká, tetovanie nemusí byť vždy krásne," hovorí MUDr. Eva Škutilová, odborná lekárka súkromnej kožnej ambulancie Nemocnice v Podunajských Biskupiciach.
V rámci korektívnej dermatológie sa tetovanie používa na zvýraznenie i úpravu istého nedostatku či kozmetického defektu: na zvýraznenie obočia, pier, očných liniek. Takisto môže pomôcť aj pri riešení problémov súvisiacich s niektorými ochoreniami, napríklad pri trvalej strate pigmentácie, keď sa tetovaním doplní chýbajúca farebná štruktúra kože.
Podstata tetovania spočíva vo farbení alebo vpichovaní farbiva do pokožky podľa toho, o aký druh tetovania ide. "Maľovanie na kožu môže byť dočasné a trvalé. Pri dočasnom tetovaní sa nanáša farba iba na povrch kože, ktorá po čase prírodnými mechanizmami, olupovaním povrchovej vrstvy kože, jej umývaním, sama ustúpi. Pri trvalom -- permanentnom -- tetovaní sa vpichuje farba do hlbších vrstiev kože, preto je obrázok trvalý," vysvetľuje lekárka.
Ako sa tetuje
V kvalitnom tetovacom štúdiu môžu pracovať iba profesionálne vyškolení odborníci, pre ktorých sú úplnou samozrejmosťou jednorazové ihly a práca v rukaviciach. Tetovač najprv nakreslí obrázok na čistú a dezinfikovanú kožu, alebo urobí iba obrys obrázka, nechá ho zafixovať a až potom ho plošne vyfarbí. Techniku vpichovania, zloženie farieb a ich odtieňov musia profesionálni tetovači dokonale ovládať. "Ak sa klient rozhodne pre trvalé farebné tetovanie, musí byť informovaný, že do farieb sa pridávajú rôzne prímesi kovov, na ktoré môže koža citlivo reagovať. Do červenej farby sa pridáva ortuť, mangán a síran ortutnatý; do zelenej titanium, hliník, meď; do žltej kadmium, titan, hliník a síra; do modrej kobalt; do čiernej uhlík, magnézium, síra, titan, vápnik; do fuksiovej titan, hliník, síra, železo, meď; do hnedej oxid železitý a do zlatožltej meď. Pacienti, ktorí citlivo reagujú na tieto kovy, by si mali tetovanie odpustiť," hovorí MUDr. Škutilová.
Riziká tetovania
Alergickú reakciu môže spôsobiť chemicky upravená pôvodne prírodná farba hena, ktorá je najčastejšou súčasťou šampónov používaných na celom svete. "Hoci sa toto farbivo v arabských krajinách a Ázii používalo v minulosti ako dezinfekčný prostriedok, dnes sa už s čistou henou nepracuje, lebo takéto tetovanie dlho zasychá. Aby sa proces tetovania urýchlil, pridávajú sa do tetovacej látky rôzne chemické prísady, ktoré pri dočasnom tetovaní spôsobujú nepríjemné reakcie. Najcitlivejšie na ňu reagujú malé deti, ktoré dajú rodičia tetovať počas letných dovoleniek v známych prímorských letoviskách. Po príchode domov sa im v oblasti dočasného tetovania vytvárajú ekzematické ložiská," varuje MUDr. Škutilová.
Predpokladom kvalitného a nekomplikovaného zákroku je dobrý zdravotný stav klienta. Každé ochorenie môže zákrok skomplikovať. Pri dodržiavaní všetkých zásad riziko alergie nehrozí. Tetovanie nemá byť krvavý zákrok. Všetko sa však rýchlo zmení, ak v štúdiu ignorujú základné zdravotné a hygienické pravidlá. "V takýchto prípadoch môže na tetovanej koži vzniknúť bakteriálna a hubová infekcia. Klient sa môže infikovať hepatitídou typu B, C, aidsom i ďalšími vírusovými infekciami, ako je herpes či iné kožné ochorenie, infekcia tuberkulózy, syfilisu... Kombinácia použitej chemikálie môže alergicky zareagovať istou formou ekzémov aj na UV žiarenie. Existujú aj reakcie, pri ktorých sa v mieste tetovania vytvoria kozmeticky škaredé jazvy, výnimočne zhubný nádor, dokonca aj psychická trauma, ak sa tetovanie nevydarí podľa predstavy klienta."
Bolí -- nebolí?
Väčšina ľudí opisuje tetovanie skôr ako občasné pichnutie, niektorí ako nepretržitú bolesť. Je to individuálne. Záleží na schopnosti znášať bolesť. Každý má iný prah citlivosti. Kým pre niekoho je tetovanie bezbolestná záležitosť, pre iného sa spája s utrpením a nepríjemným pocitom. Citlivosť závisí aj od miesta, kde sa obrázok umiestni. "Najcitlivejšia je spodná časť chrbtice, krk, prsné bradavky, rebrá, oblasť okolo očí a pier. Citlivosť je úmerná aj veľkosti obrázka. Najžiadanejšou oblasťou na tetovanie je vonkajšia strana členkov, dolná časť chrbtice -- tesne nad plavkami, a ramená. Tam sa zväčša aplikujú decentné tetovania. Veľké plochy tetovania sa aplikujú na ramenách a hrudníku."
Počas hojenia, ktoré trvá 24 -- 48 hodín, si tetovanie vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Čerstvo nakreslený obrázok, aj keď mierne svrbí, si netreba škriabať. Odstrániť sa nesmú ani drobné chrastičky. Trvanlivosť obrázkov závisí od spôsobu tetovania, typu pokožky, použitej farby i jej kvality. Tetovanie rokmi postupne bledne, ale ani po 50 -- 60 rokoch nevybledne tak, aby ho nebolo vidieť. Stáva sa, že ľudia svoje spontánne vzplanutie z mladosti už dávno oľutovali, veď prvá láska dávno pominula, ale pamiatka na ňu v podobe srdca na hrudi ostala. Donedávna sa na odstránenie tetovania používali devastačné techniky: mechanické brúsenie kože (dermabrázia), elektrokolagulácia, rôzne chemické látky -- kyseliny, tekutý dusík, pričom išlo o vyleptanie zanechávajúce jazvy alebo neestetické stopy na koži. "Kožu nie je možné ošúpať ako banán. Zbrúsiť ju možno iba do určitej vrstvy. Moderná technika -- odstránenie farbiva pomocou lasera, už nie je drastická. Laserom už vieme nežiaduce tetovanie odstrániť bezpečne, šetrne a čo najdiskrétnejšie. Precitlivení jednotlivci môžu požiadať o lokálne znecitlivenie. Zdravotná poisťovňa to však nehradí," dodáva MUDr. Škutilová.
Z histórie tetovania:
-- V starom Grécku ním označovali väzňov a kriminálnikov, no tetovať sa dali aj mladí muži z bohatých rodín. V roku 325 n. l. tetovanie zakázal cisár Konštantín ako necivilizované, barbarské a nekresťanské.
-- Niekoľkotisícročné tetovanie, 57 obrázkov, našli na zamrznutom tele asi 45 ročného muža v talianskych Alpách.
-- Tetovanie je polynézska tradícia. V 18. storočí ho priniesol pod názvom tatiuak po návrate z Polynézie do Európy James Cook.
-- Tetovaním sa najviac preslávili námorníci. Najobľúbenejším obrázkom boli morské panny, kotvy, brušné tanečnice, Neptún, drak...
Hena -- je extrakt z listov rastliny Lawsonia inermis, ktorá rastie v Severnej a Južnej Amerike, Indii, na Srí Lanke. Má oranžovo-hnedú farbu. Do tetovacích pást sa pridávajú rôzne prídavné látky i prírodné farbivá, napr. citrónovníkový, klinčekový i eukalyptový olej. Najčastejšie sa tetuje čiernou henou, do ktorej sa pridáva látka spôsobujúca mnohokrát alergické reakcie.
Dobre vedieť, že:
-- Ženám najväčšmi pristane tetovanie na pleci, členku, prsiach alebo zadku. Sú to kvetinky, motýliky, delfíny...
-- Muži, ktorí uprednostňujú rozsiahlejšie či japonské ornamenty, by si ich mali dať vytetovať na ramená, chrbát či lýtka.
-- Veľký obrázok sa nemusí tetovať naraz, môže sa postupne dokresľovať.
-- Ak sa neviete rozhodnúť pre vzor, dajte si obrázok najskôr nakresliť, aby ste videli, či vám pristane.
-- Pôsobením slnka tetovanie časom bledne, preto si ho pri opaľovaní natierajte krémom s vyšším ochranným faktorom.
-- Ak patríte k pravidelným darcom krvi a rozhodli ste sa pre tetovanie, nezabudnite, že po ňom dvanásť mesiacov nemôžete darovať krv.