Odmena alebo príjem z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru sú často pre niekoho len jednorazovou záležitosťou a považujú to preto za príležitostný príjem. Avšak z daňového hľadiska ich za príležitostný považovať nemôžeme. Inak povedané, nie je možné z nich časť oslobodiť od platenia dane, ako to je pri "skutočných“ príležitostných príjmoch. 


Názov zmluvy má svoju úlohu
"Pokiaľ ide o dohodu o vykonaní práce podľa Zákonníka práce, tak tento príjem je považovaný podľa §5 za príjem zo závislej činnosti,“ hovorí výkonný riaditeľ a prokurista spoločnosti Malach Consulting, s. r. o., Peter Málach. Ide o príjem zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru či členského pomeru. Alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania. "V zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sú ostatným príjmom príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Pri týchto je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. h),“ spresňuje daňová poradkyňa Miriam Buliková.

Suma, z ktorej pri príležitostných príjmoch netreba platiť daň, pritom nie je nízka. Oslobodiť možno až päťnásobok životného minima, čo je 925,95 eura. Ide o príjmy napríklad za predaj ovocia a zeleniny, ktoré sami dopestujete na záhradke, výroby medu, prenájmu hnuteľných vecí - napríklad auta či nejakého stroja. "Odmenu z dohôd teda nie je možné považovať za príležitostný príjem a ani nie je možné oslobodiť takýto príjem od dane,“ dopĺňa Buliková.

Iné by to však bolo v prípade, ak by nešlo o dohodu, ale nejakú inú formu zmluvy. "Pokiaľ to nebude dohoda uzatvorená podľa Zákonníka práce, ale povedzme zmluva o vykonaní diela a naozaj sa vyskytne u danej osoby jedenkrát za rok, tak sa dá považovať za príležitostný príjem. Ideálny stav je, ak by nebola uzatvorená so zamestnávateľom, pretože sa bude skúmať, či nejde o závislú činnosť napriek inému názvu zmluvného vzťahu,“ dodáva Málach. Oslobodenú časť teda možno využiť aj v takomto prípade.

Priznať či nepriznať?
Otázne často zostáva aj to, či odmenu z dohody treba "priznať“ pri podávaní daňového priznania a kedy možno zrazenú 19-percentnú daň považovať za vysporiadanú. "V zmysle zákona o dani z príjmov sa daň vyberá zrážkou pri príjmoch zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až g), ktoré plynú daňovníkovi od zamestnávateľa (ten je platiteľom dane) a ich úhrnná výška od tohto zamestnávateľa nepresiahne za kalendárny mesiac sumu 165,97 eura. Tento daňovník si pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus,“ hovorí Buliková. Ak teda odmena z dohody nepresiahne mesačne 165,97 eura a daňovník si nenárokuje nezdaniteľnú časť a daňový bonus z tejto dohody, zrazená daň sa považuje za vysporiadanú a odmenu netreba v priznaní uviesť. Naopak, ak je to pre daňovníka, napríklad študenta výhodné, môže odvedenú daň považovať za preddavok, ktorý si v daňovom priznaní odpočíta.