Aj keď to pôsobí ako klišé, podnikanie jej prináša radosť z dobre vykonanej práce. Pred deviatimi rokmi našla biele miesto na trhu a založila súkromnú školu pre kozmetičky. Neskôr pridala odbor guvernantka. O tri roky zistila, že nestíha skĺbiť povinnosti matky a podnikateľky, tak vznikla firma na poskytovanie služieb v domácnosti. V roku 1999 k škole a firme pribudol obchod s dámskou konfekciou. Jarmila Miklošová, úspešná podnikateľka, vitálna a sympatická štyridsiatnička so zdravými názormi na život.
Život sa netreba báť prehodnotiť, objasniť si skutočnú situáciu a možnosti. Formovať sny do reálnych predstáv a pokiaľ to nejde, presunúť ich na inú koľaj. Ale snažiť sa hľadať ten správny vlak, ktorý má momentálne prioritu. Pravdepodobne tak rozmýšľala aj J. Miklošová, keď neotvárali egyptológiu, neprijali ju na históriu a rok vo Figare pripravovala mzdy pre robotníčky. "Vtedy som mala pocit, že sa mi zrútil svet. Na históriu som však nezanevrela. Doteraz je to moje najväčšie hoby. Uvedomila som si, že ak nechcem skončiť ako robotníčka vo Figare, niet inej cesty ako študovať druhú oblasť," hovorí J. Miklošová. Bola gymnazistka s humanitnou vetvou, učila sa latinčinu, francúzštinu, z matematiky ani nematurovala. Napriek tomu zvíťazila reálna ekonómia. Neskorší život len potvrdil správnosť voľby. Ako vraví, na škole "sa našli" s Ivanom a ekonómia ako odbor o faktoch, ktorý sa nedá oklamať, a platia v ňom jasné pravidlá -- a tie má J. Miklošová rada, jej umožnili realizovať sa v biznise s výsledkami.

Od traktorových staníc ku kozmetike
Po skončení vysokej školy ekonomickej pracovala na Generálnom riaditeľstve strojových a traktorových staníc a opravovní poľnohospodárskych strojov. "Teraz si už neviem predstaviť takúto »fenomenálnu« inštitúciu, ale vtedy v nej pracovalo 250 ľudí. Potom som sa vydala, išla na materskú," hovorí teraz už úspešná podnikateľka. V roku 1988 sa Miklošovcom narodila Zuzana, o dva roky neskôr Matej. "V tom roku sa stal manžel ministrom privatizácie a pre rodinu nastali kruté časy. Mali sme druhé dieťa, bývali na rozkopanom sídlisku, bola som prakticky sama, lebo manžel odchádzal do roboty, keď deti ešte spali, a keď prichádzal, už spali. Ťažko to znášala najmä dcéra, ktorá bola na manžela naviazaná. Pokiaľ ešte robil asistenta na vysokej škole, venoval sa jej, chodil s ňou von za každého počasia. Veď zlikvidovali jedny kolieska na kočíku. A jedného dňa tato akoby zmizol. Zuzka za ním v kúte plakávala," pokračuje J. Miklošová. Po roku 1992 sa hektika v rodine uvoľnila, ale to nechcela byť doma Jarmila. Tvrdí, že nie je typ, ktorý sedí doma a čaká na muža s večerou, aj keď je silne rodinne založená. "Musím mať aj inú náplň života ako rodinu. V tom čase ma oslovili dve kamarátky. Predtým obe učili, mali však vyššie ambície, a tak sme založili prvú súkromnú pomaturitnú školu s odborom kozmetika," opisuje J. Miklošová. Na začiatku podnikania im najväčšie polená pod nohy hádzala štátna sféra, štátni úradníci. Začínali s niečím, čo tu nebolo, a všade im dávali najavo, že ani nie je treba. "Na ministerstve školstva nám istý pán vysvetlil, prečo my »tú školu« mať nebudeme. Na to, aby sme ju mohli zriadiť, sme potrebovali poriadny štós papierov. Na štvorčekovanom papieri nám vysvetlil, kde všade to pošle, a potom, keď dostane odpoveď, to pošle ďalej, kde to bude istý čas, oni to potom pošlú naspäť... takže to v žiadnom prípade nemôžeme stihnúť. Ponúkli sme sa, že si to všetko vybeháme a posúrime osobne, aby to nezostávalo v spodných zásuvkách. Tak sme chodili, on si značil, čo všetko sme doniesli a posielal nás na ďalšie úrady. A všetko sme stihli vybaviť," spomína pani Jarmila.

Nerovnaký meter na školy
Dnes má škola vysoký kredit. Veď medzi absolventmi stredných škôl skončili na prvom mieste s najvyšším počtom absolventov uplatnených v živote. "Až 98 percent našich dievčat má prácu. Pritom sú niektoré štátne školy, kde všetci absolventi končia na úrade práce. Načo také školy vôbec fungujú, veď to nestojí málo peňazí," kladie si otázku J. Miklošová.
V roku 1995 pridali v škole nový odbor -- guvernantka, založili súkromnú škôlku -- detský privátny klub, ktoré slúži ako akési stredisko odborného výcviku. Absolventi majú veľké šance dostať sa do zahraničia, lebo ovládajú dva svetové jazyky. Nepracujú ako aupair, práca sa pre nich stáva zamestnaním, na ktoré majú maturitu, doklad o vzdelaní. Nie je to však ľahko nadobudnuté vzdelanie. Absolventi prechádzajú tvrdými jazykovými a vedomostnými skúškami. Podobne tvrdo si vydrú maturitu budúce kozmetičky. "Pýtajú si od nás absolventky z celého Slovenska. Kozmetické salóny si zvykli, že naše žiačky sú skutočne vychované. Končia s vynikajúcimi priemermi. A nemajú pritom ľahkú maturitu. Dermatológia, zdravoveda, kozmetická chémia. Predmety im prednášajú ľudia z praxe, výrobcovia kozmetických výrobkov, dermatológovia," hovorí J. Miklošová. Aj firmy si totiž uvedomili, že keď prídu do školy učiť, majú potenciálnych zákazníkov, lebo dievčatá sa naučia robiť s ich výrobkami a prístrojmi, a potom chcú s nimi aj pokračovať.
"Problémy nemáme so študentmi, tých je prebytok, ale stále pociťujeme tlaky zo strany ministerstva školstva. Súkromné školy sú ustavične zatláčané, sú postavené úplne na inú platformu než školy štátne, cirkevné, a pritom rodičia platia také isté dane. Sme diskriminovaní," tvrdí J. Miklošová a vykresľuje situáciu. "Ja som v škole riaditeľ, finančník, sama sebe účtovník, sekretárka, šofér a chodím po úradoch. Sme na to tri, a pritom máme rovnakú agendu ako štátne školy. A stíhame. Takisto musíme platiť všetok servis okolo školy -- materiál, elektrinu, nájomné, faktúry... Štátne školy žijú na akumulovaných dlhoch, ktoré kvasia, ale keď súkromná škola nezaplatí, musí skončiť. A pokiaľ nebude mať súkromná škola vyššiu úroveň ako štátna, žiadny rodič tam dieťa nepošle, lebo nebude zbytočne platiť. Škola nežije z ničoho, len z mena, a preto nesedíme so založenými rukami."

Poobede zaberačka s deťmi
Jej najdôležitejšou aktivitou sú však deti. Zuzana tancuje od piatich rokov v súbore Klnka, trikrát týždenne majú tréningy plus vystúpenia. "Je to veľká herečka, píše pekné básne a nerada varí. Maťo je športový typ, každý deň hrá tenis. Len začal neskoro, a teraz musí doháňať. A jeho tenis je pre mňa neuveriteľný hltač času. A preto využívam hluché miesta počas jeho tréningov -- čítam, učím sa francúzštinu," opisuje servis okolo detí. Program má nabitý hlavne poobede. Nedá sa meniť a ani si ho zmeniť nechce. "Nechcem robiť niečo, do čoho by som silila deti či seba. S manželom sme sa rozhodli, že im namiesto vkladných knižiek chceme dať do života vzdelanie. S deťmi sme sa dohodli, že vyštudujú, čo si vyberú, ale trváme na tom, že vyštudujú," hovorí J. Miklošová.
Zuzana síce inklinuje k herectvu, ale rozumne zvážila, že keď uživiť, tak asi bude radšej sudca. "Je neuveriteľné spravodlivá a zodpovedná. Maťo uvažuje o ekonómií. Vraj bude biznismen s počítačmi.
"Ženy patria do podnikania, lebo tam prinášajú kultúru. Len si musia vybudovať zázemie. Muž príde domov vtedy, keď potrebuje, ale to si žena popri domácnosti nemôže dovoliť. A nesmie ochudobňovať ani biznis," hovorí J. Miklošová. Málokto si uvedomí, koľko stojí čas manželky. Keby žena predložila faktúru za svoj čas, boli by to vysoké čísla. A pritom nejde len o peniaze, lebo keď je pod stresom žena, tak je pod stresom celá rodina. "Takisto patria ženy -- podnikateľky do politiky. Oboje si žiada celého človeka. Ženy by do politiky mohli vniesť viac tepla, domáceho krbu, vzájomnej úcty. A tiež argumenty. V politike by sa celkovo malo viacej narábať s argumentmi a nie emóciami. Ľudia sa priveľmi spoliehajú na to, že všetko za nich vyrieši štát. A cez politikov by si mali uvedomiť, že pomôcť si môžu len vlastným pričinením. Tento postoj zmení až nasledujúca mladá generácia, ktorá pôjde do sveta. Už dnes sú mladí iní, žijú v inom svete a majú zručnosti a vedomosti, o ktorých sa nám predtým ani nesnívalo," hovorí J. Miklošová.

Manžel podpredseda
Obligátnu otázka -- ako sa žije s podpredsedom vlády -- dostáva J. Miklošová pri každom stretnutí s novinármi. "Dobre, ani neviem, že ho mám, lebo sa vidíme ráno pri raňajkách, a potom až neskoro večer. Niekedy príde domov ako kométa -- na päť minút, vraj aby nás videl. Museli sme sa s tým zmieriť. Stále sa však snažíme byť ako rodina vo väzbe, zachovávať isté rodinné tradície, zvyky," hovorí J. Miklošová, ktorá si nemyslí, že je výhoda v podnikaní mať za manžela podpredsedu vlády, aj keď mnoho ľudí má taký názor. "Manžel s nemá s mojím podnikaním nič. Ani čas a ani nie je typ, ktorý by zneužíval svoje postavenie. Môj biznis je priveľmi malý a jemu ako makroekonómovi vzdialený. Okrem toho som firmy zakladala v časoch, keď nebol vo vláde. Výhody nie sú, skôr opačne. Ste pod drobnohľadom, musíte sa fotiť..." hovorí J. Miklošová. Manžel jej závidí, že knihy, ktoré si kúpi, aj číta. On si ich tiež kupuje, ale teší sa, keď bude mať na ne čas. "Nevie sa sústrediť, už je taký workoholik, že keď má byť štyri dni doma, na tretí sa s ním nedá vydržať. Má pocit, že zabíja čas alebo je lenivý. A pritom stále študuje, vzdeláva sa," hovorí J. Miklošová. Manželia Miklošovci sú spolu 15 rokov, ale prekvapiť sa vedia ešte stále. "Ani jeden z nás dvoch nie je konfliktný typ, Ivan je dokonca veľmi zábavný, aj keď na obrazovke pôsobí vážne. Má však svoj názor, stojí si za ním, a môžete ho presvedčiť len silou argumentov. Keď ich nemáte, nepochodíte. Jediným trecím panelom pre nás je lyžovačka. Tam môj argument, že on je z východu, kde je lyžovanie niečím samozrejmým, a ja z Trnavy, kde je najväčším kopcom zasypané nadzemné potrubie, neobstojí," hovorí J. Miklošová.
Veľmi rada hrá tenis, volejbal, rada pláva. Všetko sú to teplé športy. Zima by pre ňu vôbec nemusela byť. "Aj keď mám vek, že by som sa mala cítiť ako zrelá žena, necítim sa tak. Nemyslím si, že 40 je v súčasnosti vek, keď je mladosť za nami a do dôchodku ďaleko. Dnes majú ženy iný spôsob života, sú aktívne, a preto nestarnú tak rýchlo. Hlavne ženy, ktoré si dajú na sebe záležať. A veľmi obdivujem a fandím takýmto ženám. Teším sa, že slovenské ženy v strednom veku vyzerajú dobre. Nie všetko je plastika a lifting. Pohoda a krása ženy ide z vnútra. Musí z nej vyžarovať osobnosť a ženskosť. A tá nie je o vrstve make-upu," uzatvára J. Miklošová.