Celosvetová finančná kríza, ktorá zasiahla vo väčšej či menšej miere väčšinu ekonomík štátov, kladie v súvislosti s blížiacim sa prechodom na euro nové výzvy aj pred slovenskú vládu a našu ekonomiku.
Zatiaľ čo prechod na euro a finančnú krízu je potrebné vidieť ako dve samostatné záležitosti, v oblasti pomoci pre malé a stredné podniky na bankovom trhu, ktorý čelí zvyšovaniu nárokov na firmy pri poskytovaní pôžičiek podnikateľom možno nájsť pre vládu nové úlohy.
Hladký prechod
Ako teda môže vláda a inštitúcie podieľajúce sa na prijatí eura u nás zjednodušiť situáciu občanov a firiem? "Pokiaľ ide o prijatie eura, s ohľadom na fixovaný kurz koruny oproti euru tu podľa môjho názoru nie je priestor pre významné intervencie vlády. Vláda by sa mala sústrediť na informovanosť verejnosti a na to, aby všetky štátne orgány a organizácie boli technicky schopné hladko prejsť na euro a aby občan túto zmenu negatívne nepocítil," myslí si Ivo Rozehnal, senior analytik riadenia podnikových rizík spoločnosti Deloitte.
Technická záležitosť
Miera ovplyvnenia prechodu na euro súčasnou ekonomickou situáciou je relatívne malá, keďže proces euro transformácie je v behu, konverzný kurz bol stanovený a v nasledujúcich týždňoch pôjde predovšetkým o organizačné a technické zvládnutie prechodu na spoločnú európsku menu.
Súčasná finančná kríza prináša výzvy aj pre štáty, ktoré doteraz váhali, či prijať alebo neprijať euro.
"Krajiny, ktoré v súčasnosti čelia dosahom, zväčša negatívnym, vplyvu fluktuácie kurzu národnej meny oproti euru, budú mať možno ďalší dôvod požiadať Európsku úniu o zrušenie výnimky, t. j. zavedenie eura skôr ako keby tu ,kríza' nebola. Na druhej strane negatívny dosah finančnej krízy na národné ekonomiky môže znižovať schopnosť jednotlivých krajín plniť kritériá pre vstup do eurozóny," pokračuje senior analytik Deloitte na Slovensku.
Bez mimoriadnych opatrení
Na aké kroky a oblasti by sa teda mala vláda sústrediť? Podľa analytika Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Petra Goliaša Slovensko bude pri očakávanom raste tri až päť percent jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík Európskej únie. "V tejto situácii nie sú potrebné žiadne mimoriadne opatrenia na zrýchľovanie rastu. Vláda by mala dodržať plánovaný 1,7-percentný deficit verejných financií, čo by si v dôsledku spomalenia rastu ekonomiky žiadalo škrty vo verejných výdavkoch. Zvyšovaním deficitu vláda krajinu len viac zadlží a v kombinácii s nízkymi úrokovými sadzbami v eurozóne riskuje nárast inflácie," dodáva Goliaš.
Prehodnotiť rozpočtové ciele deficitu verejnej správy na roky 2009 a 2011 tak, aby Slovensko pokračovalo v ceste konsolidácie smerom k splneniu strednodobého cieľa, ale aby sa zároveň minimalizovalo riziko spomalenia ekonomického rastu z dôvodu fiškálnej politiky, sa rozhodla aj vláda v opatreniach prijatých v súvislosti s globálnou krízou. To, ako bude úspešná, sa ukáže už na budúci rok.
Stále najrýchlejší
Aj podľa generálneho riaditeľa sekcie stratégie ministerstva hospodárstva Vojtecha Ferencza: "Slovenská ekonomika zostane najrýchlejšie sa rozvíjajúcou v Európskej únii, pričom odhad rastu hrubého domáceho produktu sa očakáva tesne pod hranicou päť percent."
Hrozbu negatívneho prijatia novej meny v súčasnosti predstavuje aj očakávaný nárast nezamestnanosti, ktorý si viacerí obyvatelia budú mylne spájať s prechodom na novú menu. To môže spolu so zvýšenou infláciou, či už spôsobenou umelým nárastom cien alebo neudržaním výšky deficitu verejných financií na prijateľnej úrovni, znamenať komplikácie nielen pre obyvateľov, ale aj vládu a predstaviteľov politických strán v nej zastúpených.
Zatiaľ čo občania si dôsledky takéhoto nepriaznivého vývoja môžu odniesť najmä v podobe "prázdnejších" peňaženiek, politické strany a ich predstavitelia môžu dopadnúť "na zem" pri najbližších parlamentných voľbách v roku 2010.
Problémy podnikateľov
Neustále sa zvyšujúce ťažkosti podnikateľov a firiem pri poskytovaní úverov zo strany bánk sa stávajú akútnym problémom, ktorý treba riešiť. "Dochádza k nárastu úrokov pre podnikateľov v dôsledku zvyšovania medzibankových pôžičiek. Ďalším negatívom bolo už ohlasované znižovanie objednávok najmä v odvetví hutníckeho priemyslu. Na pôde Monitorovacieho výboru sa taktiež konštatovalo, že bude treba nájsť zhodu s odbormi, v rámci tripartity s podnikateľmi a vládou, kde by sa malo naznačiť, že nárast miezd by nemal prekročiť rast produktivity meranej rastom hrubého domáceho produktu, respektíve nárast inflácie," tvrdí riaditeľ odboru podnikateľského prostredia ministerstva hospodárstva Peter Ondrejka.
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek zároveň požiadal predstaviteľov Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, aby čo najrýchlejšie vypracovali mechanizmy na poskytovanie zvýhodnených úverov. Vyzval ich, aby sa koncentrovali najmä na živnostníkov, ďalej na malých a stredných podnikateľov. Podľa ministra je potrebné podporné programy cielene zamerať predovšetkým na ohrozené skupiny.
Eliminácia dosahov
Už dnes je zrejmé, že na budúci rok možno očakávať aj zo strany firiem, ktoré sa snažia v čase slabnúceho odbytu ušetriť každú korunu, oveľa menej štedrý prístup k svojim zamestnancom v podobe zvyšovania miezd. Táto skutočnosť môže zohrať napriek nepriaznivým následkom pre pracovníkov pozitívnu úlohu pri dosahovaní makroekonomickej stability a inflačného vývoja.
Zároveň je podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka dôležité získať presný obraz, aké dosahy môžu na Slovensku vzniknúť. Z tohto dôvodu ministerstvo vytvorilo, po dohode s ostatnými inštitúciami a orgánmi výbor, ktorý bude sledovať dosah hospodárskej krízy na malých a stredných podnikateľov na území Slovenska.
Cieľom ministerstva je vypracovanie Akčného plánu eliminácie dopadov finančnej a hospodárskej krízy na podnikateľský sektor. Plán má analyzovať, ktoré segmenty môže kríza zasiahnuť a zároveň definovať spôsoby a kroky, ktoré by mali zvrátiť možné negatívne trendy. Jedným z nástrojov, ktorý bude pomáhať pri vypracovaní akčného plánu, je "Monitorovací výbor dopadov globálnej krízy na slovenské malé a stredné podniky". Tento orgán bude mapovať aktuálnu situáciu v hospodárstve a navrhovať konkrétne opatrenia.
To, či si slovenská ekonomika podrží v nasledujúcom roku úlohu lídra spomedzi štátov Európskej únie, môže rozhodnúť aj otázku prijatia eura jej obyvateľmi. Pri troj- až päť percentnom raste hrubého domáceho produktu môže byť aj prechod na euro pre firmy, ktoré budú dostatočne konkurencieschopné, ako aj pre ľudí a ich peňaženky proces prijatia novej meny bezbolestný.