V novembri 2000 vzniklo Občianske združenie Slovenská dokumentárna fotografia (OZ SDF). Jeho zakladateľmi sú poprední slovenskí fotografi Andrej Balco, Andrej Bán, Peter Brenkus, Lubomír Groch, Andrej Hyža, Martin Kollár, Martin Marenčin a Jozef Ondzik. "Celé to vzniklo z vnútorného pocitu nespokojnosti s našou prácou. Niektorí pracujeme ako novinári, niektorí sme na voľnej nohe. Keď robíme na zákazku pre redakcie, sú to práce veľmi krátkodobé, náhodné a nekoncepčné. Ak má niekto čas venovať sa aj dokumentárnej fotografii, väčšinou na to nemá prostriedky. Dokumentárna fotografia si totiž vyžaduje vysoké náklady na filmy, spracovanie materiálu, techniku a cestovanie. Keď sme porovnávali situáciu na Slovensku so situáciou v zahraničí, konkrétne v Česku, kde funguje nadácia Czech Press Photo a kde primátor mesta Prahy udeľuje každoročne grant, rozhodli sme sa, že vytvoríme vlastné združenie. Nielen preto, aby sme prezentovali vlastnú tvorbu, ale ako základ budúceho grantového programu. Toto je hlavný dôvod vzniku združenia," hovorí fotograf a publicista Andrej Bán.
Podľa členov združenia je dokumentárna a novinárska fotografia na Slovensku v hlbokom útlme. Preto chcú prostredníctvom podporného grantového programu prebudiť záujem o tento žáner, zaktivizovať slovenských dokumentaristov, vytvoriť podmienky na prácu na vlastných projektoch a ponúknuť aj konfrontáciu v medzinárodnom meradle. S takýmto zámerom vzniká projekt výstavy a publikácie s pracovným názvom Slovenská dokumentárna fotografia 90. rokov.
Výstava, ktorej vernisáž bude 10. januára v Bratislave v Umeleckej besede slovenskej, predstaví stovku farebných a čiernobielych fotografií. O jej reprízu v roku 2002 už prejavili záujem ďalšie inštitúcie a galérie -- Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Nitrianska galéria, Štátna galéria v Banskej Bystrici a popradský Dom fotografie.
Združenie sa rozhodlo pre rekapituláciu toho, čo sa v dokumentárnej fotografii na Slovensku spravilo za posledných jedenásť rokov. Oslovili preto mnohých fotografov, nielen domácich, ale aj zahraničných, ktorí fotografujú Slovensko, najmä českých kolegov. Aby projekt dostal širší medzinárodný kontext a fotografie posudzoval odborník, ktorý nebude obviňovaný, že výber robí z osobných sympatií či antipatií, pozvali Colina Jacobsona z Veľkej Británie, ktorý bol obrazovým redaktorom magazínu The Independent, neskôr obrazovým editorom časopisu The Reportage a členom medzinárodnej poroty prestížnej súťaže World Press Photo. Na Slovensko prišiel dvakrát a jeho prístup k projektu dosť radikálne zmenil podobu budúcej knižnej publikácie.
"Pôvodne sme chceli urobiť len akúsi sondu, ako to vyzerá s našou dokumentárnou fotografiou a predstaviť jednotlivých autorov katalógovým spôsobom -- meno autora, kto je, jeho aktivity, päť až sedem reprodukcií," spomína fotograf M. Marenčin. "Podľa názoru Colina Jacobsona však tento spôsob už nie je aktuálny. Rešpektoval síce predložené portfóliá autorov, ale rozhodol sa dať celej knihe príbeh. Bude záležať na čitateľovi, či ho nájde. Ak je však pre niekoho žáner fotografie cudzí, nemusí sa mu to podariť."
C. Jacobson chcel, aby knižka nemala len výtvarnú, estetickú hodnotu. Zahraničnému čitateľovi by podľa neho mala pomôcť zorientovať sa v krajine, ktorú prezentuje. Preto si ku každej fotografii vyžiadal niekedy rozsiahlejšie, niekedy menej rozsiahle opisy, napríklad autor musel napísať: To je manifestácia za jazykový zákon. Knižka tak získala rámec, ktorý ju zaraďuje do určitej doby, konkrétneho prostredia. Podľa dramaturgického kľúča sú v nej zahrnuté všetky podstatné oblasti života na Slovensku -- mesto, dedina, tradície, ľudové zvyky, náboženstvo či novodobá konzumná éra.
Autorom úvodného textu je C. Jacobson, úvodnú esej o krajine, ktorú knižka predstavuje, napísal slovenský spisovateľ a publicista Eugen Gindl.
Ambíciou výstavy a publikácie je na jednej strane stať sa správou o stave krajiny na prelome tisícročí, ktorá zosumarizuje formou fotografického dokumentu všetko podstatné, čo sa udialo v živote spoločnosti na Slovensku. Na strane druhej má tento projekt vytvoriť aktuálnu databázu aktívnych slovenských fotografov dokumentaristov a stimulovať spracovanie nových tém.
Čísla hovoria, že publikácia bude mať asi 170 strán, 150 farebných a čiernobielych reprodukcií a texty. Keďže je určená aj pre zahraničie, polovica nákladu vyjde v anglickom jazyku. Na jej vydanie prispelo Ministerstvo kultúry SR.
StoryEditor