Za siedmimi divmi sveta, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Grécky zázrak či Na počiatku bol Sumer. Knihy, ktoré čítali celé generácie na Slovensku aj v Česku. Vojtech Zamarovský sa ako popularizátor starovekých dejín preslávil nielen doma, ale i v zahraničí. Teraz na jeho meno však vrhá tieň spolupráca s komunistickou Štátnou bezpečnosťou.

Denník SME získal vyše 300-stranový spis a v pondelok informoval, že Zamarovský spolupracoval s tajnou políciou od roku 1962. Mal krycie meno Belo. V roku 1977 z neho urobila ŠtB podľa SME agenta rozviedky s krycím menom Závoj. Vraj preto, lebo často cestoval na Západ. Najmä do krajín ako Rím, Grécko či Egypt, ktorými sa zaoberal vo svojich dielach.

"Bol využívaný po línii politickej rozviedky k problematike juhovýchodného krídla NATO, k vyhľadávacej a typovacej činnosti a v niektorých otázkach ako konzultant po línii aktívnych a vplyvových opatrení,“ cituje SME zo spisu úryvok, ktorý v novembri 1989 napísal podplukovník Zdeněk Grus. Zamarovský mal donášať na viacerých diplomatov a v rozsiahlych správach, ktoré odovzdal ŠtB, detailne opisoval ich osobné charakteristiky i vzájomné rozhovory. Tajní ho vraj považovali ho za seriózneho a spoľahlivého agenta. Za spoluprácu dostal aj odmeny vo výške 3-tisíc korún, píše SME.

"Podľa citácie, že bol využívaný na vyhľadávaciu a typovaciu činnosť možno usudzovať, že sa jednalo o činnosť zameranú na konkrétne osoby. Bez ďalších podrobností možno len ťažko jednoznačne povedať, či svojou spoluprácou spôsobil problémy nejakej konkrétnej osobe. Rozviedka komunistickej tajnej polície bola však rovnako ako kontrarozviedka represívnym orgánom komunistickej totalitnej moci, preto akákoľvek spolupráca s ňou niesla riziko ublíženia inej osobe,“ uviedol pre HN Jiří Reichl, hovorca Ústavu pro studium totalitních režimů v Prahe. Pridal Smernicu pre rozvednú prácu I. správy SNB z roku 1980, ktorá hovorí, že "rozviedka rôznymi formami aktívnych opatrení priamo či nepriamo ovplyvňuje vybrané osoby, vrstvy alebo verejnú mienku v krajinách svojho operačného pôsobenia v prospech záujmu ČSSR a svetového socialistického spoločenstva a usiluje sa o usmernenie vývoja v tomto zmysle. Ďalšími cieľmi sú odhaľovanie, diskreditácia a narušenie nepriateľských špeciálnych služieb.“

Vnímať v kontexte doby
"Toto je pre mňa novinka. Keď sa nad tým zamýšľam, vidím však aj tú stránku veci, že ak človek v tom čase chcel cestovať, tak sa asi nejakým spôsobom musel komunistickému režimu zaviazať. Nechcem ho ospravedlňovať, ja som pána Zamarovského poznal ako vynikajúceho popularizátora starovekej histórie, ktorý robil svoju robotu dobre a ktorý ovplyvnil celé generácie tým, že podnietil ich záujem o dejiny staroveku. Takže je mi z toho tak trošku divne, ale snažím sa to vnímať v kontexte doby, ktorú sme prežili,“ povedal pre HN historik Dušan Kováč s tým, že nálepka agenta ŠtB môže zmeniť uhol pohľadu verejnosti na Zamarovského osobu, "ale jeho dielo je tu, je hodnotné a také veľké a významné, že asi ho takáto vec nemôže prekryť. Jeho knihy čítali niekoľké generácie a predpokladám, že ich budú čítať aj generácie budúce.“

Pre Júliusa Brunu, ktorý vedie Klub priateľov Vojtecha Zamarovského v Trenčíne a so spisovateľom sa poznal od roku 1994, neznamenajú nové zistenia žiadnu zmenu.

"Nemožno miešať odborné veci s tými politickými,“ povedal pre HN Bruna. "Diela nemôžu stratiť na hodnote tým, že to vyšlo najavo. To by sme potom museli aj Hemingwaya odpísať za to, že spolupracoval s KGB,“ zdôrazňuje. Podľa Brunu je miera zodpovednosti daná tým, "či sa nejakí dotknutí ľudia ozvú a povedia, ako to robil, či im uškodil. Ale zatiaľ za tie roky sa nik neozval, že by mal niečo proti nemu,“ dodal.

Podľa Brunu Zamarovský spolupracoval s ŠtB preto, aby sa mohol realizovať v profesionálnom živote. "Eštebáci postupovali nátlakom, vydieraním. On patril medzi tých ľudí, ktorí nevedia byť hrdinami v tom zmysle, že by obetovali svoj život a žili bez perspektívy. Zrejme volil túto cestu, aby sa mohol realizovať,“ myslí si Bruna. Podľa neho možno dnes len ťažko niekomu prisúdiť našu znalosť vecí a súvislostí, ktorú máme teraz. "V tom čase, keď ju nikto nemal, vtedy iba špičky a spriaznení ľudia vedeli, čo to bol za režim. On si mohol myslieť, že pomôže dobrej veci. Potom už aj on vedel, že to tak nie je, v roku 1968 sa vyjadril, že mu invázia bola nepríjemná. Ale skúste vycúvať... Ja to vidím tak,“ vysvetlil Bruna, pre ktorého Zamarovský zostane "veľký inšpiratívny človek“.

Z ekonóma spisovateľ
Ako mnohí intelektuáli, aj Zamarovský bol ľavičiar a skoro po skončení druhej svetovej vojny, v roku 1947, sa prihlásil do komunistickej strany. O päť rokov neskôr ho z nej vylúčili, pretože jeho rodina mala ľudácku minulosť. Po vysokoškolských štúdiách najprv úspešne pracoval v oblasti bankovníctva - v rôznych hospodárskych a štátnych orgánoch. Po vylúčení zo strany však stratil aj prácu a ocitol sa v neľahkej situácii. Musel si hľadať nové živobytie. Tým, že ovládal päť svetových jazykov, zamestnanie dostal vo vydavateľstve krásnej literatúry.

História ho zlákala už ako dieťa. V rodnom Trenčíne sa s ňou zoznámil. Odmalička poznal rímsky nápis na trenčianskej skale, ktorý v roku 179 vytesali Rimania na počesť víťazstva nad germánskymi kmeňmi. Prišiel k záveru, že naši učitelia boli Rimania. A tí mali zasa za učiteľov Grékov a tí Babylončanov, Asýrčanov, Egypťanov, Sumerov... Mal to šťastie, že už pred vojnou sa mohol osobne oboznámiť s kultúrnymi pamiatkami v Louvri a iných múzeách.

Impulz na písanie kníh o histórii prišiel neskôr. Prvá knižka mu vyšla na podnet vydavateľstva Mladé letá. Mal už vyše 40 rokov. "Už študenti, keď im prednášal, mu hovorili, aby tie poznámky, čo si robil pod čiarou, vydal ako knižku. Myslím si, že aj to bol jeden zo skorších podnetov. Už na vysokej škole mal preštudované knihy, ktoré vychádzali vo svete. On iba pokračoval v tom, čo mu dala rodina a zrejme v tom období, keď bol v kríze, to bola taká rozhodujúca križovatka, keď sa rozhodol, že bude písať,“ povedal pre HN Bruna.

Každá jeho kniha prinášala nielen množstvo historických faktov, ale aj pútavé príbehy a zaujímavé zápletky. Fakty dokázal poľudštiť a premeniť na príjemné čítanie. "Myslím si, že to vychádzalo z osobnosti a zo spektra, ktoré mu bolo dané do vienka rodinnou výchovou, tradíciami, vzdelaním. Mali doma obrovskú knižnicu, mladý Zamarovský chodil aj k židovskému rabínovi na výučbu. Vidno, že rodičia sa mu snažili dať niečo zo všetkých končín ľudského poznania a on sám sa od začiatku chcel učiť,“ myslí si Bruna.

Pri písaní diel riešil odborné problémy aj s vedcami z Oxfordu či s archeológmi v Egypte. Hoci nebol profesionálny historik, absolvoval opakované študijné pobyty v Grécku, Egypte, Taliansku a iných krajinách.

Zaujímavosťou je, že z jeho diel doteraz čerpá školský systém v Grécku. Jeho kniha Bohovia a hrdinovia antických bájí vyšla dokonca v gréčtine, vraj preto, že domáce encyklopédie boli veľmi odborné. Zamarovský zomrel 26. júla 2006 v Prahe, kde dlhodobo žil.