StoryEditor

Sme zlí a drsní, ale máme Oscara

26.02.2008, 23:00
Drsná krajina juhozápadného Texasu. Postrieľané telá ležiace v prachu, ako výsledok neúspešného obchodu s drogami. Kufrík s dvoma miliónmi dolárov.

Muž, ktorý pri pohľade naň v podstate nemá na výber. Psychopatický vrah nezabíjajúci ani pre potešenie ani pre povinnosť. A jeden šerif, ktorý už 25 rokov stráži zákon.
Film Táto krajina nie je pre starých, ktorý v našich kinách uvidíme už zajtra, si z oscarovej noci odniesol štyri sošky Oscara. Vďaka čomu je dielo bratov Coenovcov považované za najlepší film uplynulého roka?
Traja muži, dva milióny
Sú filmy, ktorých zápletka je definovaná hneď na začiatku a všetky nasledujúce kroky a akcie smerujú k jej vyvrcholeniu. Niekedy viac, inokedy menej priamočiaro, no na diváka v záverečných minútach čaká katarzia vo forme rozlúštenia tajomstva, vyriešenia vzťahu či zodpovedania otázky. A potom sú filmy, ktoré túto tradíciu narúšajú. Zámerne. Kým diváka dovedú ku koncu, niekoľkokrát prudko zmenia smer, až napokon zistíme, že pôvodná zápletka je už nepodstatná.
Filmový rukopis Coenovcov charakterizuje preexponovaná brutalita a drsný suchý humor. Ich postavy pod pláštikom civilného prejavu neraz ukrývajú istú dávku šialenstva či úchylky. Tak to bolo v ich najslávnejších filmoch Fargo aj Big Lebowski. Táto krajina nie je pre starých si zachováva coenovské parametre. Napriek tomu, že autori po prvý raz siahli po knižnej predlohe a dej tak mali od začiatku vlastne "predpísaný". Rovnomenný román držiteľa Pulitzerovej ceny Cormaca McCarthyho však dokonale zapadol do ich poetiky. Na prvý pohľad spolu nesúvisiace osudy troch mužov sa spoja v momente, ako Llewelyn Moss (Josh Brolin) nájde kufor s dvoma miliónmi dolárov. Pre Texasana, ktorý žije v prívese, je to príliš veľké lákadlo. Až neskôr zisťuje, že tak zo seba urobil terč pre sociopatického zabijaka Antona Chigurha (Javier Bardem), ktorý vraždí pomocou tlakovej pištole. Do "naháňačky" sa primieša aj miestny šerif Ed Tom Bell (Tommy Lee Jones).
Mimo dobra a zla
Ako je však pre Coenovcov typické, tempo prenasledovania sa vymyká zaužívaným predstavám. Napätie nebudujú akčné scény, ale, naopak, momenty, ktoré akúkoľvek akciu predchádzajú. To, čo z filmu robí viac než krimidrámu (aj keď presne žánrovo zaradiť sa film nedá), sú dlhé mĺkve zábery texaskej púšte, zdôrazňovanie na prvý pohľad nenápadných detailov (pokrčený obal z čokolády, hra svetla a tieňa na schodoch, odraz na vypnutej obrazovke televízora...), postupné znejasňovanie charakterov jednotlivých postáv, ignorácia akýchkoľvek diváckych očakávaní. Šokovanie. Mrazenie. Popieranie morálky. Žiaden sentiment.
McCarthy umožnil Coenovcom na plátne vytvoriť svet, v ktorom hranicu medzi životom a smrťou vymedzuje hod mincou (v prípade Chigurha) a kde delenie na dobro a zlo nie je čierno-biele. Svet, kde sa rozhodujeme nesprávne napriek tomu, že tušíme, aké to bude mať dôsledky.
Šerif Bell v úvode hovorí: "So zločinom, ktorý vidíte dnes, je ťažké sa vyrovnať." Kým kedysi šerifovia pokojne chodili bez zbrane, dnes je nemožné prekročiť prah dverí bez nej. Časy minulé sú nenávratne preč. Táto doba už naozaj nie je pre starých...

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/servisne-prilohy, menuAlias = servisne-prilohy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
26. apríl 2024 15:56