Využitie nemocenskej dávky v ochrannej lehote (vznik PN v období 42 dní od skončenia poistenia) je pomerne bežným javom. "Ľuďom, ktorí prišli o prácu, zabezpečuje predĺženie obdobia, počas ktorého sú hmotne zabezpečení. V zásade, najmä ľudia vo vyššom veku, trpiaci nejakými zdravotnými problémami, uplatňujú model ochrannej lehoty počas práceneschopnosti (PN) a počas jedného roka majú možnosť poberať nemocenské. Následne, po ukončení PN, počas nasledujúcich 6 mesiacov poberajú dávku v nezamestnanosti. Dá sa predpokladať, že práve v regiónoch, kde sa prepúšťa, tieto situácie môžu vznikať najviac. Čo danej veci neprospieva, je absencia právnej úpravy "vypisovania" ľudí na PN, hovorí Kornélia Kasanická z Nadácie F. A. Hayeka.

Výrazné zníženie príjmu
Ľudia s príjmom vyšším ako 1,5-násobok priemernej mzdy podľa jej slov skôr uprednostnia čerpanie dovolenky pred pracovnou neschopnosťou z dôvodu, že nemocenské (náhrada príjmu pri dočasnej PN) sa vypláca počas prvých 3 dní vo výške 25 percent a od 4. dňa vo výške 55 percent príjmu, z ktorého poistenec platil poistné na nemocenské poistenie. "Toto poistné sa platí najviac z príjmu do výšky 1,5-násobku priemernej mzdy. To znamená, že u ľudí, ktorí zarábajú nad túto hranicu, dochádza k významnému zníženiu príjmu počas ich pracovnej neschopnosti Po prenesení povinnosti na zamestnávateľa uhrádzať počas prvých 10 dní náhradu príjmu pri dočasnej PN bol vo všeobecnosti vo firmách zaznamenaný výrazný pokles práceneschopnosti zamestnancov. Táto právna úprava sa najviac dotkla práve tých, ktorí majú nižšie príjmy a PN čerpali častejšie, keďže u nich k významnejším dosahom na príjmovú situáciu počas PN nedochádzalo."

Systém treba prehodnotiť
Zaujímavá je podľa Kasanickej aj veková skladba maródujúci pacientov. Starší ľudia majú skôr nejaký zdravotný problém ako mladí, takže sa im PN-ka od lekára získa ľahšie. Ak nejde o vážne zdravotné ochorenie alebo zlý akútny stav, ľudia využijú situáciu tak, že sú doma a urobia si nejaké práce v dome, neuvedomujúc si, že vypísanie na PN je nastavenie liečebného režimu a oni ho týmto porušujú, za čo sú následne sankcionovaní odobratím nemocenskej dávky. "Zrejme väčšina ľudí, ktorí prídu o prácu, kým si znovu nejakú nájdu a majú čo len trochu naštrbené zdravie, využijú možnosť a idú na PN, aby sa ,konečne dali do poriadku'. U týchto ľudí nemocenské hneď od prvého dňa vypláca Sociálna poisťovňa. Nedajú sa však vylúčiť ani zdravotné problémy a často vážneho charakteru, ktoré sa prejavia práve v dôsledku šoku z toho, že títo ľudia stratili prácu," tvrdí Kasanická. Podľa jej slov však nemožno na rastúce percento pracovnej neschopnosti pozerať len optikou potenciálneho zneužívania systému. "Ak títo ľudia chodili do práce aj v čase, keď mali svoje bežné zdravotné ťažkosti a problémy ich vyležať, dnes sa to výrazne môže podpisovať pod ich zdravotný stav. Na tieto skutočnosti lekári upozorňujú už dlhodobo."

Systém, ktorý sa nastavil od 1. januára 2004, mal priniesť výrazné zmeny a zabezpečiť, aby si aj ľudia s vyššími príjmami mohli dovoliť čerpať nemocenskú. Toto sa podľa Kasanickej nestalo o a naďalej pretrváva stav, keď ľudia radšej uprednostnia dovolenku pred PN. Nemusí ísť pritom len o vyššie príjmové skupiny poistencov. "Doplniť by sa mala právna úprava uznávania a vystavovania práceneschopnosti, ktorá by jednoznačne stanovovala režim, práva a povinnosti lekárov v tomto procese. Návrh tohto zákona je na ministerstve práce vypracovaný už niekoľko rokov," uzatvára Kasanická.

Zneužívanie pri poberaní nemocenskych dávok by sa podľa ekonóma Petra Goliáša z inštitútu Ineko dalo obmedziť zverejňovaním na internete, kto a ako dlho dávku poberá. Pre čiernych pasažierov by sa tak zvýšilo riziko odhalenia, čo by ich mohlo disciplinovať. Vláda by tiež mala zvážiť premenu nemocenského poistenia na povinné súkromne poistenie, kde by sútažilo viacero firiem, ktoré by poberanie dávok kontrolovali efektívnejsie než štát.