Neveru, náhody, slovné hračky, nedorozumenia a absurdné stretnutia -- to všetko ukrýva nové predstavenie Štúdia L+S Najšťastnejší z troch, ktoré malo premiéru cez víkend.
Hra z pera francúzskeho dramatika Eugena Marin Labichea sa po prvý raz dostala na divadelné dosky v roku 1870 a okamžite si získala povesť "bulvárnosti". V Štúdiu L+S púta pozornosť skôr inými vlastnosťami -- schopnosťou budovať napätie často len prostredníctvom slov, objavovaním stále nových zauzlení, odkrývaním rôznorodých charakterových čŕt postáv... a v neposlednom rade výborným herectvom, ktoré je kvalitnému textu rovnocenným partnerom.
Pán Marjavel žije v spokojnej domácnosti so svojou už druhou ženou Hermance. Aspoň na prvý pohľad. Pán domu totiž netuší (a možno aj áno), že ich rodinný priateľ Ernest sa stará o viac ako len o dom a záhradu. Hermance udržiava s Ernestom tajný románik podobne ako s Marjavelovou prvou ženou Melániou udržiaval aj jeho ďalší blízky priateľ Jobelin. Zdá sa, že nik nie je bez viny a jediným, kto pozná všetky tajomstvá, je kočiš fiakra číslo 69. A tým najšťastnejším môže byť pokojne paroháč...
Hra Najšťastnejší z troch patrí do žánru "vaudeville", ktorý sa vo Francúzsku 19. storočia tešil mimoriadnej obľube a jeho pôvod možno hľadať ešte v stredovekej fraške. Vyznačuje sa najmä situačnou komikou a brilantným narábaním s jazykom. Charakterom je preto hra priam ušitá na telo štvorici hercov z S.O.S. Daniel Dangl ako paroháč Marjavel, Petra Polnišová ako naivná Hermance, Peter Sklár ako trochu úlisný Jobelin a Roman Pomajbo ako prostoreký sluha Krampach dostali od režiséra Vladimíra Strniska šancu ukázať, že sú viac než len televíznymi komikmi. A aj to potvrdili. Herecky však exceluje najmä Robo Roth v úlohe Ernesta. Komickej úlohy sa zhostil so všetkou "vážnosťou" a odkrýva celú stupnicu svojich polôh a výrazov. Do detailu má vybrúsené každé gesto, prednes každého slova, každého zvukového prejavu. Napriek tomu, že jeho prístup k hereckej práci je celkom iný, dokázal spolu s hercami z S.O.S. vytvoriť symbiózu, ktorá na diváka vynikajúco funguje.
Okrem hercov však treba oceniť najmä prácu prekladateľky Heleny Strniskovej, vďaka ktorej slovenský preklad nestratil nič zo svojej pôvodnej šťavnatosti a dynamiky. A ostáva hlavnou postavou celej hry.
StoryEditor