Novinár, psychológ a politik František Šebej pre HN:
Zdá sa, že tak, ako sa po revolúcii rozšírila základňa masovej komunikácie, zvýšil sa aj počet novinárov a novinárska profesia sa otvorila aj pre ľudí bez novinárskej prípravy. Ako vnímate túto zmenu?
Mnoho dobrých novinárov novinárčinu vôbec neštudovalo. Dokonca musím povedať, že je to pre mňa do značnej miery podozrivý odbor. Pri všetkej úcte ku kolegom mám pocit, že je to odbor, ktorý môže naučiť remeslo, ale nemôže nič dať k obsahu. V každom prípade by bolo dobré, keby novinári mali aj nejaký iný typ vzdelania.
Existuje podľa vás rozdiel medzi písaním mužov a žien v rámci žurnalistiky?
Niekedy mám pocit, že viem rozoznať, keď niečo formulovala žena. Ženy sú možno v niektorých veciach trošku zdatnejšie, pretože sú predsa len verbálnejšie ako muži, ale neplatí to univerzálne.
Čo považujete za najhoršie novinárske zlozvyky?
Asi unáhlené úsudky a povrchnosť, to je jedna vec, ktorá mi prekáža. A v politickom novinárstve mi prekáža aktivizmus, teda nie snaha informovať alebo analyzovať, ale priamo robiť politiku.