25.04.2007, 00:00

Nová finančná politika obcí

Nové podmienky, ktoré so sebou prinášajú podmienky EÚ a slovenskej legislatívy, ale aj meniace sa podmienky existencie územnej samosprávy, si vyžadujú zmeny v prístupe k jej financovaniu aj zhodnocovaniu jej finančných prostriedkov.
Územnú samosprávu tvoria vyššie územné celky, mestské a obecné zastupiteľstvá, ktoré riadia predsedovia, primátori a starostovia. Vykonávajú originálne kompetencie, ktoré im ukladajú nové zákony a prenesené kompetencie, ktorých realizáciu si u nich objednáva štát. Decentralizácia verejnej správy priniesla samospráve aj nové povinnosti, ktoré jej štát, ale aj Európska únia, ukladajú. Nové normy na kvalitu miestnych komunikácií, potreba energetických úspor vo vykurovaní školských a predškolských zariadení, zmenené bezpečnostné predpisy na telocvične či požiadavky na technické vybavenie školských jedální si v najbližších dvoch rokoch vyžiadajú zo strany samosprávnych rozpočtov nemalé investície.
Každá samospráva svoje finančné toky realizuje prostredníctvom finančných inštitúcií. ISTROBANKA má s oblasťou komunálneho financovania dlhodobú skúsenosť. Zameriava sa pri nej na dve hlavné oblasti, ktorými sú riadenie a zhodnocovanie finančných prostriedkov obcí a miest a špecifická oblasť financovania obnovy bytového fondu.
Rozpočet ako nástroj novej finančnej politiky obcí
Rozpočet obce je základom finančnej sústavy samosprávy. Úroveň, kvalita, ale aj rozsah rozpočtového procesu závisí od viacerých faktorov. Z nich je najvýznamnejším veľkosť obce, profesionalita odborných pracovníkov, ale aj volených funkcionárov. Od toho závisí aj samotná realizácia finančných operácií, či sú to operácie na bežnom účte, hospodárenie s rezervnými prostriedkami a v konečnom dôsledku aj optimalizácia úverovej zaťaženosti.
V tomto rozpočtovom roku po prvý raz musia obce pripravovať svoje rozpočty s výhľadom na tri roky. Cieľom legislatívnej úpravy bolo zabezpečiť, aby obce začali s finančným plánovaním. Je to činnosť, ktorá nie je v ekonomickej praxi mnohých obcí stále bežná. Finančný plán by mal v prvom rade vychádzať zo strategického dokumentu, a to z Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, ktorý definuje krátkodobé, ale i dlhodobé smerovanie obce, a tým aj usmerňuje finančné toky. Na jeho spracovanie, ako aj na spracovanie územných plánov, poskytuje štát i Európska únia dotácie.
Schopnosť obcí a miest využívať pri činnosti nástroje odborného finančného plánovania je veľmi dôležitá pri jej efektívnom narábaní s existujúcimi zdrojmi svojich rozpočtov, ale aj pri získavaní zdrojov potrebných na rozvoj. Ak sa obec rozhodne financovať kapitálové výdavky prostredníctvom dlhu, je vypracovanie zásad takéhoto financovania veľmi užitočné. Pomáhajú obci odhadnúť vplyv dlhu na celkovú finančnú situáciu obce a zabezpečujú previazanosť a kontinuitu medzi volebnými obdobiami. Vo všeobecnosti by tieto zásady mali obsahovať účel prijatia dlhu, opis zdrojov na splácanie dlhu, dĺžku poskytnutia a výšku dlhu, úrokovú sadzbu, splácanie a záruky.
Lízing tiež možno považovať za vhodnú formu financovania komunálnych potrieb, najmä rôznych zariadení poskytujúcich verejnoprospešné služby. V prípade ISTROBANKY je výhodou využitie synergie, ktorú poskytuje banka a jej dcérska spoločnosť ISTROLEASING.
Rating môže iba pomôcť
Ďalšou z oblastí, ktorú obce ešte stále nedostatočne využívajú, je ratingové hodnotenie, ktoré využívajú len približne dve percentá všetkých miest a obcí na Slovensku. Rating môže obci pomôcť získať potrebné zdroje. Pri poskytovaní úveru si každá banka robí vlastnú úverovú analýzu, v ktorej sa premieta aj úverová dôveryhodnosť (rating) obce. Ešte pretrváva názor, že ratingové hodnotenia si dávajú robiť len podnikateľské firmy. Našťastie pribúdajú samosprávy, ktoré aj v podmienkach rozšírenej právomoci a vyššej zodpovednosti hospodária s dlhodobejším výhľadom a efektívne. Mnohé plánujú ďalší rozvoj aj s vonkajšími finančnými zdrojmi. Hodnotenia renomovaných ratingových agentúr sú pre ne potom najlepším odporúčaním.
Samospráva potrebuje špeciálne produkty
Finančné inštitúcie, ktoré sa venujú segmentu miest a obcí a poznajú jeho špecifiká, často ponúkajú špeciálne produkty práve pre ne. V prípade ISTROBANKY ide o KOMUNÁLPLUS a KOMUNÁLKONTO. Medzi ich výhody patria napríklad výhodné podmienky pri debete a úrovni jeho výšky až do päť miliónov korún. S vyšším využívaním informačných technológií na strane samosprávy súvisí aj zvyšujúca sa úroveň používania elektronického bankovníctva. Čoraz viac samospráv prechádza na lacnejšiu, operatívnejšiu a bezpečnú formu riadenia svojej hotovosti práve touto formou.
V centre pozornosti i podpora bytovej výstavby
Do kolobehu života obce neodmysliteľne patrí kvalita života občanov. Jednou zo základných existenčných istôt je bývanie. ISTROBANKA do komunálneho financovania zahŕňa aj finančné riešenie jedného z najväčších dlhov minulosti. Až 85 percent obyvateľov Slovenska žijúcich na panelových sídliskách získalo od štátu, obce či družstva byty do osobného vlastníctva. Tieto domy boli väčšinou postavené bez energetickej úspornosti a stretávajú sa s mnohými systémovými poruchami. Neustály rast cien energií, problémy s bezpečnosťou prevádzky pôvodných výťahov či statické poruchy balkónov ohrozujú kvalitu bývania v nich. ISTROBANKA ako prvá uviedla na trh komerčné finančné programy OBNOVA a OBNOVA PLUS. Za výhodných podmienok a bez ručenia nehnuteľnosťou umožňujú čerpanie úveru na zlepšenie bývania práve v takýchto starších domoch. Ak sa ich správcovia rozhodnú investovať do ich obnovy, v konečnom dôsledku sa úver v podstate spláca z prostriedkov ušetrených za energie.
Zámerom banky je, samozrejme, v prvom rade poskytnúť obciam a mestám špeciálne produkty pre ich potreby. Na druhej strane je veľmi dôležitý aj prvok odborného poradenstva, ktoré sa zameriava na vytváranie uceleného vnímania finančného plánovania s celou škálou rôznych finančných nástrojov, ktoré samospráva môže využívať, ale nie vždy tak robí. Práve preto je taká dôležitá symbióza osobného poznania jej potrieb, možností a rizík a bankových produktov, ktoré sú určené na ich napĺňanie.