Aj živnostník sa pri vyúčtovaní pracovných ciest riadi zákonom o cestovných náhradách. Do výdavkov si môže zahrnúť všetky náklady, ktoré mu pri pracovnej ceste vznikli, ak ich vie zdokladovať (výdavky na ubytovanie, stravné, parkovanie, telefón a podobne). Neplatí to pre živnostníkov, ktorí si uplatňujú výdavky percentom z príjmov, takzvané paušálne výdavky (za rok 2006 je to 40 percent, pri remeselných živnostiach 60 percent). "V nich sú už zahrnuté všetky náklady, ktoré súvisia s činnosťou podnikateľa, okrem zaplateného poistného," upozorňuje asistentka daňového poradcu zo spoločnosti D.P.F. Mária Belicová.
Zákon však hovorí o niektorých výdavkoch, ktoré sú daňovo uznateľné len vo výške, ktorú presne určuje. Ide o náhrady za stravné, používanie cestných motorových vozidiel, pri zahraničných služobných cestách aj vreckové (40 percent zo stravného). Platí aj to, že niektoré výdavky nemusia byť daňovo uznané (napríklad reprezentačné výdavky -- pozvanie na obed). Živnostník by si to mal radšej vopred overiť.
Stravné
Samostatne zárobkovo činná osoba má tak ako zamestnanec nárok na stravné za každý odpracovaný deň, pričom do nákladov si môže započítať 55 percent z jeho hodnoty, najviac však zo sumy 89 korún (teda 49 korún). "Ak si vyúčtuje pracovnú cestu, do nákladov si môže dať sto percent náhrad stravného uvedeného v zákone, ktorého výška je závislá od dĺžky trvania pracovnej cesty," hovorí daňový poradca Marcel Petras zo spoločnosti D.P.F. Sumy stravného sú 89 korún pre časové pásmo päť až 12 hodín, 136 korún pre časové pásmo 12 až 18 hodín a 208 korún pre časové pásmo nad 18 hodín.
Ak sú pri pracovných cestách poskytnuté raňajky, obed alebo večera, základné náhrady sa krátia o poskytnuté jedlo. Napríklad na potvrdení o ubytovaní v hoteli môže byť uvedené, že v cene za ubytovanie sú zahrnuté aj raňajky. Živnostník si v tomto prípade môže uplatniť základnú náhradu za stravné zníženú o 25 percent.
Pohonné látky
Pri kúpe auta sa živnostník môže rozhodnúť, či si ho prihlási na seba ako na súkromnú osobu a bude ho využívať aj pri podnikaní alebo ho prihlási na firmu a zaradí ho do majetku firmy, čo znamená, že si bude uplatňovať odpisy, opravy a všetky náklady, ktoré s jeho užívaním súvisia. Ak na podnikanie používa auto, ktoré zapísal na seba ako na súkromnú osobu, mal by sa prihlásiť na daňový úrad a zaplatiť cestnú daň. "Ak ide na služobnú cestu, môže si vyúčtovať používanie auta na firemné účely. To znamená, že si podľa normovanej spotreby uvedenej v technickom preukaze vyúčtuje náhradu za spotrebu pohonných látok a ďalších 6,20 koruny za každý kilometer," hovorí Belicová. V paušálnej sume sú zahrnuté všetky náklady, ktoré súvisia s autom, nemôže si už teda uplatňovať odpisy, náklady na opravy či poistenie auta. Živnostník by mal vedieť preukázať cenu pohonných látok. Treba si odkladať potvrdenia o ich nákupe.
Zahraničná služobná cesta
Pri zahraničných pracovných cestách zákon hovorí o základných náhradách stravného na celý deň. Tie sa krátia podľa dĺžky pracovnej cesty. Ak zahraničná cesta trvá do šesť hodín (mimo územia Slovenska), živnostník si uplatní 25 percent zo základnej sadzby stravného. Ak trvá šesť až dvanásť hodín, uplatní si polovičnú sumu. V prípade, že trvá nad dvanásť hodín, uplatní si celú základnú sadzbu. Na rozdiel od tuzemskej cesty si malý podnikateľ môže uplatniť aj 40 percent zo základnej sadzby stravného (ako vreckové). Výdavky za pohonné látky sa do prejazdených 350 kilometrov v zahraničí účtujú podľa slovenských cien. Je dobré si odložiť potvrdenia o tankovaní pohonných látok.
Cestovný príkaz
Živnostník si účtuje služobnú cestu rovnako ako zamestnanec na tlačive, kde uvedie osobné údaje, miesto a termín služobnej cesty, ako aj účel cesty. Ak si vedie jednoduché účtovníctvo, služobnú cestu si zaúčtuje do prevádzkovej réžie ako daňový výdavok. Účtuje si len vyplatenie peňazí, ktoré vie zdokladovať.
StoryEditor