19.03.2003, 00:00

Využitie e-learningu na vysokej škole

E-learning je efektívne využívanie informačných technológií v procese vzdelávania. Je to multimediálna forma výučby, kde sú študujúci fyzicky oddelení od vzdelávacej organizácie a vzdelávanie prebieha formou kurzov. Súčasťou vzdelávacej organizácie sú autori kurzov, tútori kurzov a technickí spolupracovníci. Autor kurzu vymyslí štruktúru a obsahovú stránku kurzu, tútori sú v kontakte so študujúcimi a zabezpečujú moderovanie kurzov a technickí spolupracovníci zabezpečujú priebeh kurzu po technickej stránke.
TECHNOLÓGIE
Pozrime sa na elektronické vzdelávanie z technického a prevádzkového pohľadu, ktoré tiež treba brať do úvahy pri zavádzaní e-learningu do vzdelávacieho procesu. V súčasnosti existuje niekoľko systémov, odlišujúcich sa jednak z pohľadu spôsobu odovzdávania učebnej látky a preverovania zvládnutia daného učiva študentom, ale aj z pohľadu prevádzky samotného systému. Z hľadiska technológie sú najznámejšie technológia CBL, technológia CBT či on-line vzdelávanie:
˙ CBL (Computer Based Learning) -- je forma vzdelávania, ktorá využíva počítač, pričom informácie, ktoré si užívateľ má osvojiť, sú zobrazované počítačovým programom, ktorý je nainštalovaný na klientskom počítači.
˙ CBT (Computer Based Training) -- sú interaktívne kurzy, ktoré umožnia študentom nadobudnúť nové vedomosti priamo za ich pracovným stolom. V rámci jednotlivých tréningových kurzov existuje možnosť sebatestovania po každej absolvovanej kapitole i na záver celého kurzu. Užívateľ sa k preferovaným alebo náročnejším témam môže vrátiť kedykoľvek podľa individuálneho záujmu, pretože profil poslucháča uchováva informáciu o postupe učenia a úspešnosti vykonaných testov. Kurzy sa môžu využívať ako kombinácia klasického spôsobu výučby (za účasti lektora) a tréningu na počítači (individuálna výučba -- pre zapamätanie a osvojenie si látky).
˙ On-line vzdelávanie (virtuálne vzdelávanie) -- založené na tvorbe, dodávke a riadení priebehu vzdelávania prostredníctvom siete. Účastník sa zaregistruje do vzdelávacieho systému a vyberie si z ponuky existujúcich kurzov. On-line e-learning funguje ako intranetový či internetový systém s autorizovaným prístupom jednotlivých užívateľov. Po prihlásení spravidla užívateľ vidí zoznam kurzov, do ktorých je prihlásený, a tiež štádium rozpracovanosti každého z nich. Obsah jednotlivých kurzov, samozrejme, záleží na type preberanej látky a na schopnostiach pedagóga -- autora či tútora kurzu, využiť odovzdanie svojich vedomostí prostredníctvom internetu a multimédií. Niekedy ide o videozáznam, kde spolu s výkladom lektora sa premietajú prezentácie preberanej témy. Súčasťou kurzu sú podkladové materiály a pokyny k cvičeniam k danej problematike, praktické testy a možnosti diskusie s lektorom a s ostatnými účastníkmi, čo proces výučby obohacuje.
Dôležité pritom je venovať veľkú pozornosť spôsobu implementácie takéhoto systému kurzov do výučby, a tiež hodnoteniu vedomostí študentov. V súčasnosti sa dostáva do popredia tzv. synchrónna forma e-learningu, ktorá ponúka vzájomnú komunikáciu medzi všetkými zúčastnenými pomocou prenosu textu, grafiky, zvukov, prípadne aj obrazu cez internet. Pri asynchrónnej forme študent absolvuje výučby individuálne, aj s absolvovaním pripravených testov.
V tejto súvislosti spomeňme aj komerčné aktivity a projekty veľkých nadnárodných spoločností, ktoré na podporu svojich marketingových aktivít používajú celú škálu elektronických médií: CD katalógy, návody vo forme videoseriálov, on-line vyhľadávacích systémov, ukážkové vzdelávacie kurzy. Takéto marketingové činnosti sa realizujú prostredníctvom internetu a zaraďujú sa skôr do oblasti e-businessu. Napr. spoločnosť Oracle http://education.oracle.com , slovenská podpora: http://www.oracle.com/global/sk/education/ , spoločnosť CISCO http://cisco.netacad.net , spoločnosť IBM http://www-3.ibm.com/services/learning/mobile .
V PODMIENKACH VYSOKEJ ŠKOLY
Štúdium na vysokej škole nielen v dennej forme, ale aj vo forme štúdia popri zamestnaní predpokladá aktívnu účasť študenta v procese získavania poznatkov. Pri narastajúcom trende počtu študentov je potrebné hľadať alternatívne spôsoby odovzdávania poznatkov veľkému počtu študentov, ktorí sa priamo nemusia zúčastňovať na výučbe. Cieľom dištančného vzdelávania je umožniť veľkému počtu študentov plnohodnotné a riadené samoštúdium. Ak má byť elektronický kurz rovnocennou náhradou za kurz vedený vyučujúcim či jeho doplnkom, musí dôkladne využívať informačné technológie a podnecovať používateľa k interakcii a aktivite. Všetky tieto predpoklady vedú k využitiu internetu na projekty dištančného vzdelávania na vysokej škole.
Možnosti využitia on-line e-learningu na vysokých školách sú buď ako doplnková podpora štúdia, alebo ako samostatné dištančné štúdium -- virtuálna univerzita.
Doplnková podpora štúdia poskytuje okrem klasickej výučby množstvo multimediálnych materiálov dostupných prostredníctvom internetu (videá, animácie, obrázky, grafy, hyperlinky, elektronické testovacie systémy, diskusné fóra). Virtuálna univerzita je zase server so softvérovým prostredím, ktorý poskytuje po technickej stránke podporu výučby. Prostredníctvom internetu rozširuje študijné materiály v multimediálnej podobe, ktoré sú dostupné pre všetkých študentov pomocou bežných internetových prehliadačov.
Špecifikom univerzitnej pôdy je nedostatok financií, preto neprichádza do úvahy priame využitie komerčných nástrojov na tvorbu a využívanie kurzov. Preto je vhodné využiť dostupný produkt všeobecnej verejnej licencie GNU, alebo vlastnými silami vybudovaný vzdelávací univerzitný systém.
MOŽNÉ ÚSKALIA
Zavedenie e-learningu do výučby na vysokých školách prináša niekoľko úskalí. Elektronický kurz vytváraný v elektronickom systéme nie je náhradou učebnice, alebo iba sťahovanie elektronických materiálov. Musí byť flexibilný, dostupný a odrážať individualitu jednotlivých študentov. Od študenta sa očakáva samostatnosť a schopnosť efektívneho využívania informačných technológií pri štúdiu.
Ďalším úskalím je schopnosť erudovaných pedagógov v danej oblasti definovať scenár -- osnovu kurzov, naplniť ho po obsahovej stránke a zaradiť do systému a následne ho uviesť do reálnej prevádzky. Táto fáza je časovo veľmi náročná. Tvorbe jednotlivých kurzov treba venovať dostatok pozornosti, motivovať autorov a ich spolupracovníkov pri spracovaní kurzov a patrične ich ohodnotiť alebo finančne motivovať.
Z technického pohľadu je nutné povedať, že na prevádzku e-learningového systému treba poskytnúť dostatočný hardvérový výkon minimálne na strane servera a vyčleniť aspoň jedného pracovníka na jeho správu a podporu autorov kurzov a ich zaškolenie. Mnohé univerzity napriek týmto úskaliam a finančným problémom e-learning postupne v rôznych formách integrujú do svojej výučby.
Vízie a smerovania
Na Slovensku sa donedávna vnímalo dištančné vzdelávanie ako pasívne využitie internetu pomocou www stránok, ktoré slúžia na zverejnenie informácií o štúdiu a konkrétnej inštitúcii, zverejňovanie organizačných informácií. V súčasnosti v oblasti rozvoja elektronického vzdelávania na Slovensku môžeme pozorovať dva trendy:
˙ Využitie úspešných, už existujúcich vzdelávacích systémov a riešení na nadnárodnej úrovni, pripojenie sa k nim a ich adaptácia na podmienky v SR (napr. Lotus Notes, Oracle, Siemens, Cisco Systems).
˙ Vývoj vlastných systémov na báze spolupráce so subjektmi zo štátneho a súkromného sektoru (napr. v rámci projektov vykonávaných najmä v rámci EÚ programov: Tempus, Leonardo da Vinci (LdV) a Socrates).
Rozhodli sme sa využiť naše skúsenosti a znalosti pri vývoji vlastného systému. Dobrý systém dištančného vzdelávania na tvorbu elektronických kurzov by mal obsahovať časti: informačnú, obsahovú, testovaciu a komunikačnú. Informačná časť obsahuje základné úvodné informácie o kurze: predpoklady vedomostí študenta, požiadavky, systém hodnotenia, čo sa študent naučí, agenda stretnutí a termínov, informácie o účastníkoch kurzu. V obsahovej časti bude samotný obsah kurzu, podporujúci interaktívne samoštúdium, zahrňovať doplňujúce materiály, zadania a odkazy na iné zdroje (web, literatúra). Samozrejmosťou je aj otestovanie novonadobudnutých vedomostí. V testovacej časti je možnosť sebatestovania, ako aj testovania s následným hodnotením. Neoddeliteľnou súčasťou výučby je komunikácia, v komunikačnej časti prebieha on-line komunikácia -- chat, videokonferencie a offline komunikácia -- diskusné fóra, emailová komunikácia.
S prudkým a dynamickým rozvojom nových informácií v oblasti informačných technológií súvisí potreba neustáleho vzdelávania. E-learning s podporou internetu, ako nová forma vzdelávania, ktorá minimalizuje náklady vynaložené na vzdelávanie, predstavuje časovú nezávislosť od klasických kurzov a akceptuje individuálnosť študentov, má úspech nielen v komerčnom prostredí, ale aj vo výučbe na vysokých školách. Stále viac škôl využíva e-learning v rôznych formách vo výučbe.
(Autorky pôsobia na Katedre aplikovanej informatiky, Fakulta hospodárskej informatiky EU Bratislava.)