Čínsko-nemecká dvojica bádateľov vysvetlila, ako ryžové polia produkujú kvantá metánu, plynu so silnými skleníkovými účinkami.
Ryža sa pestuje už 10-tisíc rokov. Dnes je to celosvetovo najdôležitejšia potravinárska plodina. Pokrýva 20 percent kalorického príjmu ľudstva (pšenica 19, kukurica 5). Vyše dvom miliardám Ázijcov až 70 percent. Produkcia ryže sa za posledných 30 rokov zdvojnásobila, no v roku 2025 na nej bude závisieť výživa 4,6 miliardy ľudí. Treba o 30 percent zväčšiť výnosy a zrejme i osevnú plochu. Má to ale háčik. Vedľajší produkt: metán. Na jednotku množstva je oveľa "skleníkovejší" ako oxid uhličitý z fosílnych palív. Problém! Avšak pred riešením treba zistiť, ako metán v ryžoviskách vzniká. Yahai Lu z Čínskej poľnohospodárskej univerzity v Pekingu a Ralf Conrad z Ústavu Maxa Plancka pre pôdnu mikrobiológiu v Marburgu pestovali ryžu v pokusných komorách. S normálnym obsahom oxidu uhličitého, no bežný izotop uhlík-12 v ňom nahradili "značkovacím" uhlíkom-13. Po fotosyntéze ho až polovica, viazeného v cukroch, prešla do koreňov rastlín. Odtiaľ až 90 percent do pôdy. A tam väčšina do archeónov (mikróby podobné baktériám) skupiny RC-I. To sú metanogény, vylučujú metán- uhlíkový plyn. Vo vlhkej a bezkyslíkovej pôde pod zaplavenými ryžoviskami (na snímke odber vzoriek) sa im darí.
Zdeněk Urban, autor je stály spolupracovník hn
Zdroj: Science z 12. augusta 2005.
Foto: Stockholm University.