Legenda Kroniky sevillskej zo 14. storočia hovorí o španielskom šľachticovi Donovi Juanovi, známom rúhačovi a roztopašníkovi, ktorý uniesol dcéru sevillského komtúra a v súboji ho zabil. Pre svoje slobodomyseľné názory sa stal tŕňom v oku františkánov, ktorí ho vlákali do svojho kláštora a zniesli zo sveta. Potom rozšírili povesť, že Don Juan zneuctil komtúrovu sochu a tá ho za trest zvrhla do pekla. Podľa ďalšej z legiend bol Don Juan gavalierom, ktorý chodil do kostola iba preto, aby mohol pozorovať krásne dámy.
Po stáročia je legenda o Donovi Juanovi výzvou pre básnikov, výtvarníkov a hudobníkov, aby jej dali umelecký tvar (Tirsto de Molina, C. Goldoni, J. B. Moliére, G. Byron, A. S. Puškin, G. B. Shaw, R. Strauss). V rôznych spracovaniach dostala mnohé podoby. Autori sa v podstate zhodli na tom, že život Dona Juana (Giovanniho) je púťou človeka, ktorého stále ženie vnútorná nespokojnosť do nových dobrodružstiev. Vášeň ho spaľuje, nechce a ani sa nedokáže zmeniť, čoraz hlbšie zapadá do konfliktov i s vlastným svedomím a napokon zahynie. V 18. storočí bola juanovská téma takmer celkom zvulgarizovaná. Aj keď legendu o Donovi Juanovi spracovali viacerí skladatelia, jednou z najkrajších a najvzrušujúcejších kapitol operných dejín je opera opier Don Giovanni W. A. Mozarta.
Ani tanečné umenie nezostalo pozadu za literátmi a hudobníkmi. Prvú baletnú pantomímu (takzvaný dejový balet) s témou zvodcu -- Don Juan alebo Kamenný hosť -- skomponoval (28 rokov pred Mozartovou operou) Christoph Willibald Gluck (premiéra bola vo Viedni v roku 1761). V týchto dňoch sa prvýkrát v histórii divadla dostal na slovenskú baletnú scénu SND nový balet Don Juan, ktorý na motívy hudby Ch. W. Glucka skomponoval mladý slovenský skladateľ Mirko Krajči (100 minút hudby skomponoval za tri mesiace). "Nepoužíval som priame citáty Gluckovej hudby. Z Glucka som vybral iba akúsi esenciu, ktorú som vyextrahoval do určitých motívov a na to som nabalil vlastnú hudbu. Gluck je tam síce skrytý, a predsa je to niečo celkom iné," hovorí skladateľ. V inscenácii zaznejú rôzne štýly hudby, dokonca sa objaví aj tango či džezové motívy a vedome to speje k súčasnému koncu. Diela sa ujala mladá generácia umelcov. V choreografii a réžii Igora Holováča dvojica libretistov Nika Slovák a Holováč predstavili Dona Juana ako človeka žijúceho vo farizejstve, dvojitej morálke, ktorý robí všetko pre to, aby potupil meno svojho otca a rodu. "Do tejto témy sa púšťame vedome, aby sme polemizovali, veď Donovia Juanovia s podobnými vlastnosťami žijú aj medzi nami," dodal Nikita Slovák. Dramatickú a dynamickú hudbu k baletu naštudoval Marián Lejava, pod scénu sa podpísal Pavol Andražko. Kostýmy z dielne kostýmovej výtvarníčky Sašky Gruskovej sa odkladaním a dopĺňaním menia z bohato historických na moderné a súčasné. Atmosféru umocňujú filmové dokrútky s činohercom Róbertom Rothom na veľkoplošnom plátne. Podľa šéfa baletu Emila T. Bartka, vedenie Baletu SND aj týmto titulom pokračuje v ambícii uvádzať pôvodné diela veľkých postáv svetovej dramatickej tvorby a svetových dejín v tvorbe slovenských tvorcov -- skladateľov, choreografov, výtvarníkov, libretistov. A tak k baletu Rasputin a Caligula pribudol Don Juan a v januári budúceho roku by mal baletný repertoár doplniť aj balet s témou Andyho Warhola.
StoryEditor