10.04.2006, 00:00

Veľký týždeň vo výtvarnom, v hudobnom a literárnom stvárnení

Veľká noc je pre kresťanov najväčším sviatkom oslavujúcim zmŕtvychvstanie Ježiša Krista umučeného na kríži. Nicejský koncil roku 325 stanovil, že Veľká noc sa musí sláviť prvú nedeľu po jarnej rovnodennosti. Od 4. storočia sa stalo zvykom, že sa veriaci na tento sviatok pripravujú 40-dňovým pôstom. Veľkopôstny čas sa začína Popolcovou stredou, má 6 nedieľ, z ktorých Kvetná nedeľa uvádza Veľký týždeň.
Vyvrcholením prípravy na vzkriesenie sú posledné tri dni. Na Zelený štvrtok Kristus naposledy večeral so svojimi učeníkmi, Veľký piatok je pamiatkou na jeho umučenie. V noci zo štvrtka na piatok Ježiša súdili a v piatok na Golgote ukrižovali. Na tretí deň vstal z mŕtvych. Veľkonočný čas trvá 50 dní a končí sa v nedeľu Ducha Svätého.
Symbolom veľkonočných sviatkov v kresťanstve je ukrižovaný Kristus a jeho zmŕtvychvstanie. Toto liturgicky mimoriadne exponované obdobie cez stáročia podnecovalo na spontánne prejavy vo výtvarnom, v slovesnom, dramatickom i hudobnom stvárnení. Prvé zobrazenie ukrižovania Ježiša Krista pochádza zo 6. storočia. Veľkonočný výjav s tematikou ukrižovania podľa evanjelia nájdeme na mnohých obrazoch, ktoré vyjadrujú motívy Poslednej večere, Krista klesajúceho pod krížom cestou na Golgotu i ako muža bolesti. Medzi emocionálne najsilnejšie súčasti obradov Veľkého týždňa patria dramatizované, vokálne prednášané Pašie podľa Matúša, Marka a Lukáša na Kvetnú nedeľu a na Veľký piatok podľa Jána. Od raného stredoveku sa vyskytli aj ich scénické formy. Vyvinuli sa z liturgických predlôh a ich interpretmi boli aj laici. Od 13. storočia mali pašiové hry už svoj špecifický dramatický žáner a v spievanej, recitovanej či dramatizovanej forme dokázali navodiť neopakovateľnú atmosféru veľkonočného času. Ich hudobný prednes, na rozdiel od iných vokálno-hudobných programov cez rok, znel bez sprievodu organa -- teda acapella.
Obsah pašií motivovaný krížovou cestou patrí od stredoveku medzi najfrekventovanejšie témy vo výtvarnom zobrazení. Dominantnou súčasťou chrámového interiéru maliarskych, sochárskych a umelecko-remeselných diel je Kristus na kríži. Medzi špecifiká krížovej cesty patria majstrovské diela gotickej plastiky, tzv. kalvárie, pozostávajúce zo skupiny postáv pod krížom, najčastejšie Panny Márie a sv. Jána. Keď sa zobrazenie kalvárie rozšírilo na celý pašiový cyklus (14 obrazov), námety a vyobrazenia jednotlivých zastavení krížovej cesty (maliarske, reliéfne) rozmiestnili po obvode kostola. Koncom stredoveku si niektoré mestá vybudovali kalváriu v exteriéri, spravidla na priľahlom kopci, kde na jednotlivé zastavenia postavili kaplnky s príslušným výjavom a textom. Takéto rozsiahle komplexy sakrálnych objektov sa stali významnou architektonickou dominantou mnohých miest v Európe i na Slovensku.
Medzi hudobné skvosty, ktoré dokresľujú liturgiu Veľkého týždňa, sú Pašie J. S. Bacha. Z pôvodných piatich sa zachovali tri: podľa Jána, podľa Matúša a podľa Marka. Pašie podľa Matúša rozvrhol skladateľ do troch myšlienkových okruhov: Kristus s učeníkmi a Posledná večera, Kristus na Olivovej hore a napokon zajatie, smrť a uloženie do hrobu. Kým Bachove Pašie sa vzťahujú na elegické prežívanie Veľkého týždňa a Veľkého piatku, Händlovo oratórium Mesiáš prekypuje radosťou zo zmŕtvychvstania. Aj keď Händel texty vybral priamo z Biblie, oratórium nemá liturgickú funkciu. Je určené na rozjímanie. Skladba bola určená na dobročinný koncert v Dubline (1741). Majestátne aleluja (slovo alleluja je hebrejského pôvodu. Vzniklo zo spojenia "Halelu JAHVE", čo znamená "Chvála Bohu"), malo taký úspech, že skladateľa hneď požiadali, aby koncert opakoval v Londýne. Händlovi životopisci uvádzajú, že pri londýnskej premiére oratória Mesiáš si obecenstvo s prítomným kráľom strhujúce aleluja vypočulo postojačky, čo sa odvtedy stalo v Anglicku tradíciou dodnes. Aleluja vyjadruje radosť nad vzkriesením Ježiša Krista.
Atmosféru Veľkej noci priblížil aj Veľkonočný koncert v Opere SND v Bratislave, na ktorom pod taktovkou šéfdirigenta Jaroslava Kyzlinka zazneli piesňový cyklus Wesendonck-Lieder R.Wagnera a Stabat mater pre sóla, zbor a orchester G. Rossiniho.