Zamestnávateľ môže v písomnej dohode so zamestnancom alebo v pracovnej zmluve presne definovať, čo sa považuje za pravidelné pracovisko zamestnanca. Pracovníkom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitného charakteru povolania (napríklad inšpektor, kontrolór, vodič, obchodný zástupca), zákon nariaďuje iný režim poskytovania stravného pri tuzemskej ceste, a to pri presne určených typoch pracovných ciest. Osobitnú skupinu zamestnancov zákon nedefinuje, zamestnávateľ sám určí (napríklad vo vnútornom predpise), čo je to častá zmena pracoviska v súvislosti s osobitosťou povolania.
Ak takýto zamestnanec vykoná počas jedného kalendárneho dňa niekoľko pracovných ciest a každá z nich trvá menej ako päť hodín, čas trvania týchto pracovných ciest sa spočíta a zamestnancovi sa poskytne stravné za výsledný čas. Pri bežnom zamestnancovi to nie je možné, každá jeho pracovná cesta v rámci jedného kalendárneho dňa sa posudzuje samostatne. Ak bežný zamestnanec vykoná počas jedného dňa napríklad tri pracovné cesty a každá z nich trvá tri hodiny, nevznikne mu nárok na stravné. Obchodnému zástupcovi sa tieto časy sčítajú a dostane stravné za deväť hodín.
Niektoré skupiny zamestnancov môžu mať pracovnú cestu určenú tak, že trvá na prelome kalendárneho dňa (napríklad inšpektori, kontrolóri v kasínach, vodiči, rozvoz tovaru). Ide teda o dvojdňovú pracovnú cestu a tieto časy sa spočítajú v prípade, ak každý deň pracovná cesta trvá menej ako päť hodín. Pri bežnom zamestnancovi sa každý deň posudzuje samostatne.
S osobitnou skupinou zamestnancov je možné dohodnúť aj iné podmienky poskytovania stravného alebo nižšie sumy stravného, najviac však znížené o 25 percent. Platí to aj pre tuzemské, aj zahraničné pracovné cesty (napríklad aj pre vodičov kamiónov).
Rozdielna úprava zákona je aj pri niektorých lehotách. Zamestnávateľ môže pre nich vo vnútornom predpise predĺžiť lehotu na vyúčtovanie pracovnej cesty až do 30 kalendárnych dní.
StoryEditor