Ako je to s dedením družstevných bytov? Aký je najvhodnejší model dedenia družstevného bytu, keď družstvá požadujú prevod členského podielu nedeleného podľa podielov dedičov, ale vcelku na jedného z dedičov? Dedí sa síce členský podiel (často rádovo nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľnosti), ale reálna cena nehnuteľnosti má na trhu oveľa vyššiu hodnotu. Ako možno zabezpečiť spravodlivé prerozdelenie na podiely medzi dedičov (napríklad po predaji bytu)?
-- Z platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ak dedičia neuzavrú dohodu o vyrovnaní dedičstva k zostatkovej hodnote členského podielu družstevného bytu, bude potrebné potvrdiť všetkým dedičom ich zákonný dedičský podiel aj k tejto zostatkovej hodnote. V prípade, že sa dedičia ani po skončení dedičského konania nedohodnú, kto z nich získa členský podiel v bytovom družstve a kto sa stane nájomcom družstevného bytu, je možné sa žalobou domáhať, aby súd o tejto spornej otázke rozhodol. Je to však krajné riešenie. Najlepšie je, keď sa dedičia dohodnú. Pri určení hodnoty družstevného bytu sa vychádza z reálnej trhovej hodnoty. S tým sa často spája ďalší problém, napríklad ak v družstevnom byte býva pozostalá manželka alebo manžel a dedičmi sú deti, ktoré pochádzajú z terajšieho alebo predchádzajúceho manželstva poručiteľa. Ak deti pochádzajú z tohto manželstva, zvyčajne sa deti s matkou dohodnú na tom, že členský podiel a zostatkovú hodnotu družstevného bytu zdedí pozostalá manželka bez vyplatenia protihodnoty, alebo sa dohodnú na sume, ktorú im matka vyplatí. Horšie je to v prípade, ak dedičmi sú deti z prvého manželstva alebo z niekoľkých ďalších predchádzajúcich manželstiev, ktoré neberú ohľad na pozostalú manželku a chcú, aby ich vyplatila z trhovej hodnoty bytu a to ihneď. Je to síce oprávnená požiadavka dedičov, ale pre pozostalého manžela, ktorý nemá finančné prostriedky a nechce sa z bytu vysťahovať, pretože tam má priateľov, lekára a podobne, je to často neriešiteľný problém. Niektorí dedičia trvajú na tom, aby sa pozostalý manžel z bytu vysťahoval, aby išiel do menšieho bytu, prípadne penziónu a aby byt získal niektorý zo solventnejších dedičov, ktorý bude schopný vyplatiť ostatných. Podobný problém je aj pri bytoch v osobnom vlastníctve, resp. rodinných domoch, keď pozostalý manžel musí vyplatiť ostatných dedičov z reálnej hodnoty nehnuteľnosti. Uvedená situácia by sa dala vyriešiť v závete, najmä ak poručiteľ okrem družstevného bytu vlastní aj iný majetok. V závete môže členský podiel odkázať manželke a deťom, ale napríklad aj auto, záhradu, chatu a podobne, aby každý dedič, najmä potomok, dostal podiel, ktorý mu zo zákona patrí.
JUDr. Darina Michalková, podpredsedníčka Slovenskej advokátskej komory