20.09.2006, 00:00

Cesta ku kvalitnej škole? Po rebríčku

Kvalitu a možnosti škôl si môžte overiť v čoraz viac rebríčkoch. Ponúkajú jednoduchú informáciu o tom, kto je podľa určitých kritérií najlepší. Mnohí upozorňujú, že takéto porovnania nič poriadne neukazujú, lebo ide o príliš zjednodušené hodnotenie. Zostavovatelia rebríčkov sa bránia: pre prvú orientáciu je takáto zrozumiteľná informácia nielen dostatočná, ale aj užitočná. Tak či onak, jedna vec je zrejmá. Rebríčky čítajú všetci, ktorí si chcú dobre vybrať. V prvej polovici augusta zverejnil svoj rebríček TOP sto globálnych univerzít časopis Newsweek. Na prvých troch miestach boli Harvardova univerzita, univerzita v Stanforde a univerzita v Yale. Magazín U.S. News & World Report napríklad publikuje svoje porovnania univerzít, doktorandských programov a iných foriem vzdelávania spolu s TOP rebríčkami najlepších nemocníc či pracovných pozícií vo federálnej vláde. Vo svete najznámejším je rebríček Inštitútu vyššieho vzdelávania v Šanghaji. Počet rebríčkov vo svete sa však ráta na desiatky.

Prečo nie?
Alfou a omegou sú kritériá, podľa ktorých sa školy porovnávajú a ktoré sú zároveň dôležité aj z hľadiska potrieb budúceho študenta. Hodnotí sa napríklad kvalita výskumu, otvorenosť školy voči zahraničným študentom, kvalita vyučujúcich, priemerný nástupný plat po ukončení školy, obľúbenosť školy absolventmi i firmami. Každý si môže vybrať školu podľa kritéria, ktoré sa mu najviac pozdáva.
Jan Lunter z Bratislavy vo Francúzsku študoval "classe préparatoire", čo je ekvivalent prvých dvoch ročníkov inžinierskych vysokých škôl. Po dvoch rokoch robil prijímačky na vysokú školu, takzvanú "Grandes Ecoles". "Na výber sme mali viac ako dvesto škôl. Väčšina išla podľa rebríčkov, ktoré sú vo Francúzsku všeobecne uznávané," hovorí tento dnes už technický riaditeľ firmy Innovatrics. Jan sa pri výbere školy sústredil na inžinierske štúdium informačných technológií. Po úspešne zvládnutých prijímačkách nastúpil na Telecom Paris.

Výhody aj nevýhody
Rebríčky podľa mladého podnikateľa majú zmysel, pretože nútia školy, aby skvalitnili štúdium, mali lepšie meno, väčší výber študentov, viac sponzorov a lepšie vzťahy s firmami. Nevýhodou však z pohľadu študenta je, že na najlepšie v rebríčkoch umiestnené školy sa hlási neporovnateľne viac študentov ako na tie, čo skončili v hodnotení horšie, prípadne sa do nich nedostali. "V podstate stále vyhrávajú tie isté školy, ktoré si len medzi sebou vymieňajú miesta," hovorí Jano. Pre študenta môže byť aj ťažké posúdiť objektivitu hodnotenia.

Čo dá rebríček študentovi?
Prvé porovnanie škôl, na ktoré sa môže prihlásiť. Druhým krokom by malo byť preveriť si, do akej miery kritériá hodnotenia zodpovedajú vlastným prioritám budúceho študenta.

Najznámejšie zahraničné rebríčky
Inštitút vyššieho vzdelávania šanghajskej univerzity Jiao Tong
US News and World Report
The Times
Stern

Webové linky na zahraničné rebríčky vysokých škôl
http://ed.sjtu.edu.cn/rank/2004/Resources.htm
Slovenský rebríček - www.arra.sk
Hodnotenie ekonomických univerzít a vedeckovýskumných ústavov v SR - www.fem.uniag.sk/hodnotenie-univerzit
Projekt zmapovania stavu a úrovne fyzikálneho výskumu na Slovensku - www.quniverse.org/ias

TOP 10 európskych univerzít
  názov krajina poradie v svetovom rebríčku
1. Univerzita Cambridge UK 2
2.  Univerzita Oxford UK 10
3. Imperial College London UK 23
4. Univerzita College London UK 26
5.  Swiss Federal Institute of technology Switzerland 27
6. Univerzita Utrecht Holandsko 40
7. Univerzita Pierre & Marie Curie Francúzsko 45
8. Karolinska Institutet  Švédsko 48
9. Univerzita Manchester UK 50
10. Univerzita Ludwig - Maximilians Mníchov Nemecko 51

TOP 10 svetových univerzít
  názov krajina
1. Harvardská univerzita USA
2.  Univerzita Cambridge UK
3. Univerzita Stanford USA
4. Kalifornská univerzita - Berkeley USA
5.  Massachusetts Inst. Tech. (MIT) USA
6. California Inst. Tech. USA
7. Kolumbijská univerzita USA
8. Univerzita Princeton USA
9. Univerzita Chicago USA
10. Oxfordova univerzita UK
Zdroj: Inštitút vyššieho vzdelávania Jiao Tong University