Cesta ku kvalitnej škole? Po rebríčku

Kvalitu a možnosti škôl si môžte overiť v čoraz viac rebríčkoch. Ponúkajú jednoduchú informáciu o tom, kto je podľa určitých kritérií najlepší. Mnohí upozorňujú, že takéto porovnania nič poriadne neukazujú, lebo ide o príliš zjednodušené hodnotenie. Zostavovatelia rebríčkov sa bránia: pre prvú orientáciu je takáto zrozumiteľná informácia nielen dostatočná, ale aj užitočná. Tak či onak, jedna vec je zrejmá. Rebríčky čítajú všetci, ktorí si chcú dobre vybrať. V prvej polovici augusta zverejnil svoj rebríček TOP sto globálnych univerzít časopis Newsweek. Na prvých troch miestach boli Harvardova univerzita, univerzita v Stanforde a univerzita v Yale. Magazín U.S. News & World Report napríklad publikuje svoje porovnania univerzít, doktorandských programov a iných foriem vzdelávania spolu s TOP rebríčkami najlepších nemocníc či pracovných pozícií vo federálnej vláde. Vo svete najznámejším je rebríček Inštitútu vyššieho vzdelávania v Šanghaji. Počet rebríčkov vo svete sa však ráta na desiatky.

Prečo nie?
Alfou a omegou sú kritériá, podľa ktorých sa školy porovnávajú a ktoré sú zároveň dôležité aj z hľadiska potrieb budúceho študenta. Hodnotí sa napríklad kvalita výskumu, otvorenosť školy voči zahraničným študentom, kvalita vyučujúcich, priemerný nástupný plat po ukončení školy, obľúbenosť školy absolventmi i firmami. Každý si môže vybrať školu podľa kritéria, ktoré sa mu najviac pozdáva.
Jan Lunter z Bratislavy vo Francúzsku študoval "classe préparatoire", čo je ekvivalent prvých dvoch ročníkov inžinierskych vysokých škôl. Po dvoch rokoch robil prijímačky na vysokú školu, takzvanú "Grandes Ecoles". "Na výber sme mali viac ako dvesto škôl. Väčšina išla podľa rebríčkov, ktoré sú vo Francúzsku všeobecne uznávané," hovorí tento dnes už technický riaditeľ firmy Innovatrics. Jan sa pri výbere školy sústredil na inžinierske štúdium informačných technológií. Po úspešne zvládnutých prijímačkách nastúpil na Telecom Paris.

Výhody aj nevýhody
Rebríčky podľa mladého podnikateľa majú zmysel, pretože nútia školy, aby skvalitnili štúdium, mali lepšie meno, väčší výber študentov, viac sponzorov a lepšie vzťahy s firmami. Nevýhodou však z pohľadu študenta je, že na najlepšie v rebríčkoch umiestnené školy sa hlási neporovnateľne viac študentov ako na tie, čo skončili v hodnotení horšie, prípadne sa do nich nedostali. "V podstate stále vyhrávajú tie isté školy, ktoré si len medzi sebou vymieňajú miesta," hovorí Jano. Pre študenta môže byť aj ťažké posúdiť objektivitu hodnotenia.

Čo dá rebríček študentovi?
Prvé porovnanie škôl, na ktoré sa môže prihlásiť. Druhým krokom by malo byť preveriť si, do akej miery kritériá hodnotenia zodpovedajú vlastným prioritám budúceho študenta.

Najznámejšie zahraničné rebríčky
Inštitút vyššieho vzdelávania šanghajskej univerzity Jiao Tong
US News and World Report
The Times
Stern

Webové linky na zahraničné rebríčky vysokých škôl
http://ed.sjtu.edu.cn/rank/2004/Resources.htm
Slovenský rebríček - www.arra.sk
Hodnotenie ekonomických univerzít a vedeckovýskumných ústavov v SR - www.fem.uniag.sk/hodnotenie-univerzit
Projekt zmapovania stavu a úrovne fyzikálneho výskumu na Slovensku - www.quniverse.org/ias

TOP 10 európskych univerzít
	názov	krajina	poradie v svetovom rebríčku
1.	Univerzita Cambridge	UK	2
2.	Univerzita Oxford	UK	10
3.	Imperial College London	UK	23
4.	Univerzita College London	UK	26
5.	Swiss Federal Institute of technology	Switzerland	27
6.	Univerzita Utrecht	Holandsko	40
7.	Univerzita Pierre & Marie Curie	Francúzsko	45
8.	Karolinska Institutet	Švédsko	48
9.	Univerzita Manchester	UK	50
10.	Univerzita Ludwig - Maximilians Mníchov	Nemecko	51

TOP 10 svetových univerzít
	názov	krajina
1.	Harvardská univerzita	USA
2.	Univerzita Cambridge	UK
3.	Univerzita Stanford	USA
4.	Kalifornská univerzita - Berkeley	USA
5.	Massachusetts Inst. Tech. (MIT)	USA
6.	California Inst. Tech.	USA
7.	Kolumbijská univerzita	USA
8.	Univerzita Princeton	USA
9.	Univerzita Chicago	USA
10.	Oxfordova univerzita	UK
Zdroj: Inštitút vyššieho vzdelávania Jiao Tong University