Poznáme to takmer všetci: prichádza jar a my sa cítime nesústredení, malátni a bez chuti do práce. Naša kondícia, fyzická i psychická, ako aj naša odolnosť voči infekčným ochoreniam, je podstatne znížená. Poznali to už i naši predkovia a známe slovenské porekadlo "február, marec -- poberaj sa starec" zrejme vzniklo na základe ich stáročnej skúsenosti. Pre tento nepríjemný stav sa používa názov "jarná únava". Veda o výžive nazhromaždila veľa poznatkov, ktoré umožňujú predchádzať vzniku tohto, možno povedať, chorobného stavu. Na prvom mieste je to správna voľba potravín, ktoré poskytnú nášmu telu dostatok všetkých potrebných vitamínov a ďalších pre mozog nenahraditeľných látok.
Staré známe heslo "V zdravom tele zdravý duch" platí aj opačne: "Zdravý mozog -- zdravé telo". Dnes vieme, že duševná pohoda posilňuje imunitný systém a že, naopak, pocity duševného napätia, stresov, beznádeje a smútku zvyšujú riziko vzniku vážnych ochorení, napríklad rakoviny a ochorení srdca a ciev. Mozog, ako centrálny riadiaci orgán, je najväčším vnútorným orgánom, pretože jeho hmotnosť presahuje hmotnosť pečene, čriev, pľúc, žalúdka či srdca. Mozgové bunky majú zvláštnu štruktúru vnútorných priečok -- membrán a komunikujú medzi sebou rôznymi prenášačmi nervových vzruchov. Mozog vyžaduje na svoju prácu neustály prísun kyslíka a krvného cukru -- glukózy, z ktorej získava energiu. Mozog sa síce vie prispôsobiť aj dlhšej hladovke, ale nepracuje už tak dokonale: dochádza k poruchám spánku, nervozite a depresiám. Súčasne majú mozgové bunky aj špecifické nároky na výživu, ktoré najmä v zime a na jar nerešpektujeme. Slovenské obyvateľstvo má väčšinou dostatočný, ba až nadbytočný príjem energie, tukov, cukrov i bielkovín, ale často mu v potrave chýbajú niektoré pre mozog špecificky dôležité vitamíny a vitamínom príbuzné látky.
V prvom rade ide o vitamín C. Pri práci nervových buniek vznikajú aktívne formy kyslíka, nazývané tiež voľné kyslíkové radikály, ktoré poškodzujú normálny prenos informácií medzi mozgovými bunkami. Preto je pre správnu funkciu mozgu dôležité, aby potrava na jar obsahovala dostatok antioxidantov zo zeleniny, ovocia a strukovín. Osobitne dôležitý je pre mozgové tkanivo vitamín C, ktorý kontroluje látkovú premenu dôležitého prenášača nervových vzruchov -- dopamínu. Dôležitosť vitamínu C pre mozog dokazuje aj málo známa skutočnosť, že koncentrácia tohto vitamínu v mozgu je veľmi vysoká, podobná jeho hladine v tropickom ovocí, napr. v citrónoch. Denná dávka, potrebná na pokrytie potrieb ľudského organizmu, sa pri väčšine vitamínov pohybuje v rozsahu niekoľkých miligramov alebo dokonca iba zlomkov miligramu. V prípade vitamínu C však jeho hmotnostná potreba prevyšuje potrebu všetkých ostatných vitamínov dokopy. Veľkú časť našich prapredkov v zime skosil nedostatok vitamínu C (skorbut). Hrozba skorbutu v Európe pretrvávala aj v stredoveku. Na konci dlhých zím organizmus našich stredovekých predkov, vyčerpaný nedostatkom vitamínu C, bol vo zvýšenej miere náchylný na infekcie, takže čierny mor a iné epidémie mali otvorenú cestu a likvidovali veľkú časť obyvateľov Európy. Až rozšírenie zemiakov, plodiny dovezenej z Južnej Ameriky, trochu zlepšilo situáciu. V zime a na jar síce zemiaky už neobsahujú veľa vitamínu C, ale pretože sa v Európe začali konzumovať vo veľkom množstve, postačovali na to, aby u ľudí nedochádzalo k výrazným prejavom nedostatku vitamínu C. Pokroky v poľnohospodárstve, doprave, v potravinárskom priemysle a v chladiarenskej technike pomohli odstrániť hrozbu skorbutu. Napriek tomu nás však ohrozuje skrytý nedostatok vitamínu C, zapríčinený jeho veľmi nízkym prívodom najmä v zime a na jar. Na príčine je nielen nízky príjem zeleniny a ovocia v zimnom a jarnom období, ale aj malá stabilita vitamínu C. Je preto dôležité, aby sa v našej strave podstatne zvýšil podiel čerstvej, tepelne neupravenej zeleniny a ovocia. V zimnom období je veľmi dôležitý konzum dovážaného južného ovocia, najmä citrusových plodov a kvalitných ovocných džúsov.
Ďalším pre mozog dôležitým vitamínom je listová kyselina, ktorá je jedným z vitamínov B-komplexu. Ako už jej meno naznačuje, nachádza sa hlavne v listoch zeleniny, napr. v špenáte, šaláte, brokolici, teda v potravinách, ktorých konzum je v zime a na jar obvykle nízky. V súčasnosti sa tomuto vitamínu venuje zvýšená pozornosť z dvoch dôvodov. Zistilo sa, že jeho nízky príjem u ťarchavých žien zvyšuje riziko vzniku ťažkých vrodených chýb nervového systému i mozgu v plodoch tehotných žien. Dlhodobý nedostatok kyseliny listovej zvyšuje aj riziko srdcovo-cievnych ochorení, pretože tento vitamín kontroluje v krvi hladinu homocysteínu. Vysoká hladina homocysteínu v krvi je pre naše cievy veľmi nebezpečná. Vysoký príjem kyseliny listovej hladinu homocysteínu normalizuje a preto v USA sú výrobcovia obilných produktov povinní pridávať do múky listovú kyselinu. Začínajú sa však objavovať správy, ktoré potvrdila aj naša výskumná skupina, že vysoké hladiny homocysteínu sú rizikovým faktorom viacerých ochorení centrálneho nervového systému, menovite Alzheimerovej choroby, demencie a schizofrénie.
Pre mozog veľmi dôležitým vitamínom sú karotény, z ktorých vzniká v ľudskom tele vitamín A. Karotény sú žlté, oranžové, červené a fialové pigmenty, ktoré majú schopnosť likvidovať, podobne ako vitamín C, nebezpečné formy aktívneho kyslíka, vznikajúce v mozgu a iných orgánoch pri normálnej látkovej premene, ale aj pod vplyvom cudzorodých látok, cigaretového dymu a nemiernych dávok alkoholu. Vyskytujú sa v prírode v rôznych chemických formách. Najcennejším zdrojom karoténov je mrkva, rajčiaky, špenát, cibuľa, šalát, kukurica a mnoho druhov ovocia.
Flavonoidy -- rastlinné farebné látky, ktorých dnes poznáme vyše 800 druhov, sú vitamínom príbuzné látky. Pôvodne sa považovali za látky vitamínovej povahy (vitamín P), ale pretože sa nepodarilo vyvolať prejavy avitaminózy P, boli zo skupiny vitamínov vyradené. Majú však zreteľné antioxidačné účinky, ktorými chránia v mozgu a ďalších orgánoch vitamín C. Tieto látky zvyšujú kvalitu ľudského života, znižujú riziko nádorových ochorení, posilňujú aktivitu imunitných systémov a majú pravdepodobne ešte mnoho iných, zatiaľ neodhalených funkcií. Flavonoidy sa vyskytujú prakticky vo všetkých potravinách rastlinného pôvodu, napr. v citrusových plodoch, v jabĺčkach, rajčinách, cibuli, hubách a všetkých druhoch zeleniny, ako aj v nápojoch, napr. v pive, ovocných džúsoch, v čaji a vo víne. Mimoriadne vysoký je obsah flavonoidov v niektorých druhoch červeného vína. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že nízky výskyt infarktov vo Francúzsku súvisí s vysokou spotrebou červeného vína v tejto krajine.
Pre mozog mimoriadne významnou je skupina látok, ktorá pripomína vitamíny, pretože ľudské telo ich nevie vytvárať. Ide o špeciálny druh vysoko nenasýtených mastných kyselín, nazývaných n-3 mastné kyseliny. V tuku našich, ale hlavne morských rýb sa nachádza zvláštny druh mastných kyselín s dlhými reťazcami, ktoré sú potrebné na výstavbu membrán mozgových buniek. Pri ich nedostatku bunky centrálneho nervového systému zle komunikujú. Pri laboratórnych zvieratách, napr. opiciach, s pokusne vyvolaným nedostatkom n-3 mastných kyselín a u ľudí živených nesprávne zloženou umelou výživou dochádza k poruchám učenia, pamäti a dokonca i k poruchám zraku. Dôležité je zistenie, že mlieko dojčiacich matiek, dodržujúcich prísne vegetariánsku (vegánsku) potravu, neobsahujúcu žiadne ryby, má veľmi nízky obsah n-3 mastných kyselín. Takýmto extrémnym spôsobom výživy ohrozuje matka vývoj mozgu svojho dieťaťa v tom najcitlivejšom období. Preto je potrebné dodržiavať zásadu prinajmenšom jedného až dvoch rybacích pokrmov za týždeň.
Okrem vitamínov sú pre mozog špecificky dôležité niektoré minerály a mikroelementy, hlavne železo, zinok a jód. Sú nevyhnutne potrebné na výstavbu a látkovú premenu v mozgu a ich nedostatok môže mať veľmi vážne zdravotné dôsledky. Typickým príkladom je chronický nedostatok jódu, ktorý vedie k potratom, retardovanému duševnému i telesnému vývoju a ktorý nakoniec vyúsťuje do kreténizmu. Najcennejším zdrojom jódu sú ryby, zelenina, mäso a vajíčka. Hlavným zdrojom zinku a železa sú obilniny, zelenina i červené mäso.
Pri jarnej únave však hrajú okrem vitamínov dôležitú úlohu aj iné faktory, z ktorých najdôležitejšie je slnečné svetlo. Nielen výživa, ale aj slnko hrá pri vzniku jarnej únavy dôležitú úlohu. V koži osvetlenej ultrafialovým žiarením vzniká vitamín D, o ktorom sme si pôvodne mysleli, že je dôležitý iba na vstrebávanie vápnika a fosforu. Dnes vieme, že produkty vitamínu D, vytvárané v pečeni a obličkách pripomínajú hormóny a majú dôležitú funkciu pri kontrole imunitných procesov. V zimnom období vzniká v koži iba nedostatočné množstvo vitamínu D a to je ďalší dôvod, prečo by sme mali na jar zvýšiť spotrebu rýb a sprístupniť naše telo jarným slnečným lúčom. Nové poznatky o hormónoch ukázali, že svetlo súčasne ovplyvňuje i tvorbu látok, ktoré sprostredkujú prenos nervových vzruchov v našom centrálnom nervovom systéme -- serotonínu a melatonínu. Pri dennom svetle sa v jednej časti mozgu, v epifýze, vytvára iba serotonín a až po západe slnka sa začína tvoriť aj melatonín, ktorého maximálna tvorba nastupuje až okolo polnoci. V zimnom období sa môže rovnováha v tvorbe serotonínu a melatonínu narušiť a až jarné slnečné lúče vytvárajú v tele rovnováhu týchto dvoch pre život nesmierne dôležitých látok, ktoré rovnako ako vitamín D ovplyvňujú náš ochranný imunitný systém.
Ako teda najúčinnejšie zaženieme jarnú únavu?
V prvom rade si doplníme v potrave výživové faktory, ktoré nám chýbali: podstatne zvýšime spotrebu zeleniny, ovocia, strukovín a rýb. Na jar je vhodná i očistná kúra -- krátkodobá hladovka doplnená minerálnymi vodami bohatými najmä na železo, horčík, zinok, jód a ďalšie mikroelementy. Pomôžu i prechádzky na čerstvom vzduchu pod hrejivými lúčmi jarného slnka, ktoré nám dodajú vitamín D a upravia hormonálnu nerovnováhu. Dôležitý je aj výdatný spánok v dobre vetranej miestnosti a rôzne telesné cvičenia. Zvýšená telesná aktivita spôsobí, že v našom centrálnom nervovom systéme vznikajú endorfíny, ktoré podstatne zlepšujú našu náladu a celkove dobrý pocit.