Zmenka
Čo musí spĺňať zmenka a za akých podmienok sa stáva obchodovateľnou?
-- Zmenka je obchodovateľný cenný papier, vystavený zväčša na rad a prevoditeľný indosamentom (rubopisom na zadnej strane zmenky). Zmenka sa vyznačuje zmenkovou prísnosťou. Tu platí heslo: alebo dokonalá zmenka, alebo nič! Zmenka musí obsahovať náležitosti uvedené v zákone 191/1050 (Zákon zmenkový a šekový):
* slovo zmenka v súvislom texte listiny,
* čiastka napísaná slovom a číslicou,
* dátum splatnosti,
* údaje miesta, kde má byť platené (zvyčajne banka dlžníka),
* rad, t. j. meno osoby (firmy), ktorému má byť zaplatené. Táto osoba sa nazýva remitent,
* dátum a miesto vystavenia,
* podpis výstavcu. Pokiaľ zmenka neobsahuje všetky uvedené náležitosti môže ísť o zmenku neplatnú. Absencia niektorej z podstatných náležitostí je možná len u bianco zmenky, ktorá zabezpečuje nejaký kauzálny vzťah. V praxi sa často stáva, že zmenka použitá v konkrétnych obchodných transakciách je neplatná a jej majiteľ sa neúspešne domáha získania exekučného titulu prostredníctvom zmenkového platobného rozkazu. Neplatnou je napr. aj zmenka, pri ktorej sa nedodržala jazyková identita, napr. český formulár zmenky so slovenským obsahom textu. Hoci na prvý pohľad sa môže zdať vyplnenie zmenkového formulára jednoduché, v praxi až polovica zmeniek býva neplatných.

Prevod zmenkových práv
Zmenka je prevoditeľná indosamentom. Tento záznam na rubovej strane zmenky prevádza jej majiteľ svoje práva inej osobe. Pre zmenku je typické, že každý majiteľ zmenky sa stáva originálnym majiteľom pohľadávky voči zmenkovému dlžníkovi. Prevodom zmenky nadobúda nový majiteľ cenného papiera abstraktnú pohľadávku, ktorá v zásade už nemá nič spoločného so skutočnosťami, na základe ktorých kedysi zmenka vznikla. So zmenkami sa dá obchodovať viacerými spôsobmi:
a) eskont zmenky: majiteľ zmenky predá zmenku inej osobe. Nový majiteľ si zachováva postihové práva voči tomu, od koho zmenku kúpil. Ak zmenku v čase splatnosti od zmenkového dlžníka nezinkasuje, žiada zmenkové plnenie od toho, kto mu zmenku predal, t. j. od prvého majiteľa zmenky.
b) forfait zmenky: zmenky dlžníkov opatrené avalom (ručením) banky dlžníka sú vyhľadávaným artiklom na forfaitovom trhu. Takýmito obchodmi sa zaoberajú viaceré banky v SR, forfaitové spoločnosti napojené na silné zahraničné finančné ústavy.

Aké zmenky sa neobchodujú:
* Zmenky vystavené neznámymi dlžníkmi (fyzickými osobami).
* Zmenky vystavené malými spoločnosťami (s. r. o., ktoré nemajú postavenie na trhu).
* Zmenky vystavené veľkými spoločnosťami, u ktorých možno predpokladať platobnú neschopnosť alebo platobnú neochotu.
Všeobecne sú prakticky veľmi ťažko alebo vôbec nepredajné zmenky bez bankového avalu (ručenia). Takého zmenky predstavujú čisté firemné riziko, ktoré ten, kto kupuje zmenku, obvykle nie je ochotný znášať. Výnimkou bývajú iba nákupy firemných zmeniek, používaných na riešenie vlastných záväzkov toho, kto kupuje zmenku, voči samotným zmenkovým dlžníkom formou jednostranných zápočtov pohľadávok.

Parlament schválil nový zákon o rybárstve
Bratislava (TASR) - Zákonodarný zbor v piatok schválil nový zákon o rybárstve. Národná rada hlasovaním odmietla iniciatívu skupiny poslancov, ktorí chceli zrušiť monopol Slovenského rybárskeho zväzu. Loviť a privlastňovať si ryby budú môcť podľa znenia zákona len osoby s platným rybárskym lístkom a povolením na rybolov. V pstruhových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 1. októbra do 15. apríla, lipňových vodách od 1. januára do 31. mája a v kaprových vodách od 15. marca do 15. mája. Zákon jednoznačne zakazuje používať na lov rýb výbušniny, harpúny a bodce. Ako spôsob lovu je zakázané ryby strieľať, loviť ich pod ľadom, ale aj rukami alebo do ôk. Za nedovolené sa bude považovať chytanie rýb v noci za pomoci svetla alebo za pomoci omamných látok a neprípustné je aj používanie čereňov s väčšou plochou ako jeden meter štvorcový. Rybár v pstruhových a lipňových vodách môže loviť iba jednou udicou a v kaprových iba dvomi. Pri love hlavátky sa zakazuje používať ako nástrahu živú rybku. Zákon obsahuje aj časť o individuálnej ochrane jednotlivých druhov rýb pred lovom. Je medzi nimi pstruh dúhový, šťuka severná, hlavátka podunajská, boleň dravý, pleskáč tuponosý, jeseter malý, sumec veľký. Celoročne je na území Slovenska chránený zubáč volžský, plž vrchovský, jeseter ruský, ale aj všetky druhy rakov. Určené sú aj hodiny lovu, napríklad v júni a júli v pstruhových vodách od 4. do 22. hodiny a v kaprových vodách v júli a auguste 24 hodín denne. Povolené je privlastnenie si kapra rybničného s minimálnou dĺžkou 35 cm, 70-centimetrovú hlavátku podunajskú, 23-centimetrového pstruha dúhového. Šťuka musí mať minimálne 50 cm a sumec 60 cm. Za ryby sa v zmysle zákona považujú všetky vodné stavovce dýchajúce žiabrami - kruhoústnice, drsnokožce, lúčoplutvovce, vodné mäkkýše, kôrovce a iné planktonické či bentické bezstavovce žijúce vo vodách. Rybárske revíry sú vytvárané z vodných tokov, vodárenských nádrží a iných vodných plôch. Pre určenie rybárskych revírov sa vody členia na lososovité a kaprové. Hranice revírov sa určujú naprieč vodnými tokmi spravidla tak, aby boli súvislé a tvorili ich trvalé terénne prekážky - mosty, hate alebo prítoky vodných tokov.