Následkom toho sa hladký a odolný povrch skloviny rozpadá a vznikajú v nej medzery. Priamou príčinou zubného kazu sú baktérie, ktoré v ústnej dutine menia cukry na organické kyseliny. Následkom toho sa normálne neutrálne prostredie úst mení na kyslé. Ak neutrálne pH 7 klesne pod hranicu pH 5,5, minerály z narušenej skloviny sa začnú vo veľkom uvoľňovať a vytvárajú ďalší priestor pre baktérie, ničiace chrup dospelej osoby či dieťaťa. Nemožno povedať, že jedinou príčinou vysokého výskytu zubného kazu je nesprávna výživa. Dôležité je pravidelné denné čistenie zubov ráno i večer a posilniť zubnú sklovinu pôsobením fluoridov, ktoré sa do mnohých zubných pást pridávajú. Fluoridy totiž tvoria spolu s vápnikom a fosforečnanmi v sklovine osobitne odolnú zlúčeninu, vďaka ktorej zuby odolávajú náporu baktérií.
Skladba stravy však môže byť veľmi významným faktorom, ktorý chráni alebo naopak, pôsobí nepriaznivo na ochranu zubov pred kazom. Mnohé potraviny vznik zubného kazu podporujú. Je to v prvom rade samotný cukor (sacharóza) a, samozrejme, ním sladené produkty, hlavne cukrovinky, cukrárske a pekárske produkty, ako aj cukrom sladené nápoje, ktoré sú, bohužiaľ, u detí veľmi obľúbené a obsahujú často až 10 % cukru. Existuje však i množstvo potravín, ktoré pôsobia na zubnú sklovinu ochranne, napr. zelenina obsahujúca vitamín A, vitamín C a D. Najdôležitejšou ochrannou zložkou potravy je však mlieko a mliečne produkty, ktoré sú pre zuby hlavným dodávateľom kľúčového prvku - vápnika. Tento článok je zameraný týmto smerom, i keď, ako sme v úvode zdôraznili, faktorov, ovplyvňujúcich zdravie chrupu je celý rad.
Zdravotný význam mlieka ako zdroja vápnika
Zatiaľ čo význam dojčenia, ktoré sa prechodne aj v odborných kruhoch podceňovalo, je dnes už nepopierateľný, stále sa ešte vedú spory o tom, či je pre odstavené deti alebo pre dospelý organizmus vhodné aj mlieko iných živočíšnych druhov. Vo vegetariánsky orientovaných populárnych článkoch o výžive sa stretávame s tvrdením, že kravské mlieko je pre ľudí nevhodné, ba dokonca až škodlivé. V ďalších odsekoch je zhrnutý súčasný pohľad odborníkov na význam kravského mlieka pre ľudskú výživu. Konzum kravského mlieka vyvoláva u časti ľudí nežiaduce reakcie, jednak alergiu na mliečne bielkoviny, jednak neznášanlivosť, ktorá je zapríčinená neschopnosťou stráviť mliečny cukor (laktózu). Na druhej strane však nie je pravdivé tvrdenie niektorých "odborníkov", že mlieko znamená vážnu hrozbu pre náš žalúdok, črevá a najmä pre náš srdcovo-cievny systém.
Z hľadiska kontroly hladiny cholesterolu v krvi skutočne nemá kravský mliečny tuk najlepšie zloženie a vysoká spotreba masla dokázateľne zvyšuje koncentráciu cholesterolu v krvi. Pokiaľ však ide o odstredené mlieko a mliečne výrobky s nízkym obsahom tuku, pôsobia na kardiovaskulárny systém, naopak, priaznivo, pretože obsahujú určité, zatiaľ nie presne identifikované ochranné látky. Krajiny s najvyššou spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov sú súčasne štáty, ktorých obyvateľstvo patrí medzi najzdravšie v Európe: Island, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Holandsko. Stredná dĺžka života mužov i žien obývajúcich tieto krajiny patrí k najdlhším na zemeguli a úmrtnosť na choroby srdca a ciev je v týchto krajinách veľmi nízka, oveľa nižšia ako u nás, kde je spotreba mlieka veľmi nízka.
Kravské mlieko obsahuje všetkých sedem základných minerálnych prvkov - vápnik, fosfor, horčík, sodík, draslík, síru a chlór a celý rad ďalších mikroelementov, ktoré organizmus potrebuje v stopových množstvách, napr. železo, meď, fluór, jód, mangán, zinok, molybdén a selén. Kravské mlieko je dokonca bohatším zdrojom minerálnych látok ako mlieko ľudské, pretože obsahuje štvornásobne viac vápnika, horčíka a fosforu. Obrázok 1 ukazuje, že u nás už dlhodobo spotreba mlieka klesá. Pretože naše obyvateľstvo čoraz viac ohrozuje osteoporóza (rednutie kostí) i kazy zubov, sú správy o nevyužiteľnosti vápnika z kravského mlieka vysloveným klamstvom. Z mlieka a mliečnych výrobkov sa vstrebáva 25 - 45 percent vápnika, zatiaľ čo z rastlinných zdrojov maximálne 10 percent. Kravské mlieko vďaka tomu predstavuje v našej strave hlavný zdroj vápnika a pokrýva asi tri štvrtiny spotreby tohto prvku, nevyhnutného na tvorbu zubov a kostí. Po stáročia bolo mlieko, syry a tvaroh mimoriadne dôležitou súčasťou výživy našich predkov. Spotreba mlieka na Slovensku bola i po II. svetovej vojne tradične vysoká. Prudké zvýšenie ceny mlieka a mliečnych výrobkov spôsobilo prudký pokles ich spotreby, ktorý sa zastavil na veľmi nízkej hodnote.
Obrázok 2 ukazuje, aké percento detí v rôznych európskych štátoch malo vo veku 6 rokov úplne zdravý chrup, čiže u ktorých sa nevyskytoval jediný zubný kaz. Výskum Svetovej zdravotníckej organizácie sa robil v rôznych rokoch, ktoré sú u každého štátu v grafe uvedené. Výsledky odrážajú úroveň dennej starostlivosti o chrup, účinnosť preventívnych prehliadok, ale bezpochyby i spôsob stravovania. Na výbornom umiestení Švajčiarska a škandinávskych krajín sa veľmi pravdepodobne podieľa aj vysoká spotreba mlieka, syrov a iných mliečnych produktov, bohatých na vápnik. Naopak, zlé umiestenie detí z Českej republiky, Poľska a Slovenska odráža zrejme nielen nízku starostlivosť o hygienu úst, ale aj veľmi nízku spotrebu mlieka a mliečnych produktov.