Bratislava -- Boban Markovič bol srbskou trúbkovou "superstar" ešte skôr ako na tradičnom festivale dychovej hudby v stredosrbskej Guči získal niekoľkokrát hlavnú cenu pre seba a svoj 12-členný súbor. Práve legendárny Orkestar formuje odo dňa svojich osemnástich narodenín predovšetkým jeho dvadsaťročný syn Marko. Zmena nielen líderského a sólového postu znamená veľa, čo naznačuje aktuálny album Go Marko Go! (Piranha 2007).
Trochu rakije aj whisky
Premenám sa čiastočne nevyhol už predošlý, v porovnaní s predchádzajúcimi albumami predsa len pokojnejší a melancholickejší projekt Promise z roku 2005. Na konfrontácii tradičnej rómskej a balkánskej hudby s odlišnými, napríklad orientálnymi vplyvmi sa vtedy prejavil vplyv producentskej dvojice Bob Mandelson -- Rob Keyloch. Nový projekt Go Marko Go! poznačila zvuková i repertoárová globalizácia ešte výraznejším spôsobom. Markovičov Orkestar býval v starých časoch spojnicou rôznorodých kultúr, avšak na tradičnejšej báze cigánskych hudieb, svadobných kapiel a balkánskeho folklóru.
V "starom štýle" ostalo na albume len niekoľko aranžmánov, napríklad úvodná svadobná Rromano bijav. V ďalších momentoch dochádza k symbolickému premiešavaniu rakije -- nápoja starých otcov s modernou kombináciou whisky/kokakola, ktorú proklamuje Marko v popevku Pijem (Me mangava). Experimenty kapelníkovho syna zachádzajú ešte ďalej, o čom svedčia úvodné riffy -- rytmické figúry dychových fráz skladieb Džumbus Funk, alebo Evo je mlada! aranžované v štýle soul-funkových zoskupení, napríklad Earth, Wind & Fire.
Aký otec, taký syn
Poslucháč spozornie vo chvíli, keď úvodná funková smršť Evo je mlada! prepukne do nefalšovanej balkánskej veselice. Podobne spletitou sa javí idea celého projektu približujúca Okrestar k zoskupeniam hrajúcim tanečnú muziku ovplyvnenú afrokubánskou, latinskoamerickou, alebo hudbou džezových bigbandov. O vplyvoch nakoniec napovedajú názvy Latino Čoček, alebo Džumbus Funk, ktorý Orkestaru venoval fenomenálny srbský huslista Felix Lajko. Dômyselným "magnetom" na spotrebiteľa ostáva zaradenie záverečného bonusu v podobe medley vyskladaného z trojice popevkov z kultových filmov Emira Kusturicu. Aspoň umiernená Bubamara a roztopašne živelný Kalasnijikov dávajú za pravdu konštatovaniu "aký otec, taký syn". Aj keď v tomto prípade, ktovie či nepadlo jablko priďaleko od stromu.