Čína dospela. Vysnívaný trh - paletu renomovaných svetových značiek - sa jej podarilo dosiahnuť za necelé dve desaťročia. Zahraničným koncernom dokázala, že dvojciferný rast hospodárstva nebol iba výsledkom náhody.
O tom, že vstup na čínsky trh je nevyhnutnosťou, už nepochybujú žiadne veľké spoločnosti. "Musíte byť jeho súčasťou, ak chcete prežiť v globálnej ekonomike,“ uvádza vo svojej knihe Ted Fishman. V zásade totiž platí, že kde sa bijú veľkí, väčšinou sa ujde aj menším. Pozornosť sa odvracia od gigantov a Slovensko tak, našťastie, nezostáva "out“.
Pole pre silných
Na začiatku čínskeho boomu sa však situácia vyvíjala skôr opačne. Problémy bývalého Československa a Číny v oblasti hospodárskej spolupráce totiž najmä v 90. rokoch minulého storočia ovplyvňovali aj podnikateľské aktivity slovenských firiem v tomto teritóriu. "Čína naštartovala transformáciu svojho ekonomického systému približne o desať rokov skôr ako Československo. Jej súčasťou bolo, že čínske štátne firmy začali uprednostňovať dovoz vyspelých výrobkov z najrozvinutejších štátov,“ vysvetľuje Gabriela Pleschová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied University Komenského v Bratislave. Krajina si tak mala na pleciach vyspelých ekonomík pretransformovať tú svoju.
Neznamená to však, že pre slovenských podnikateľov nie je na čínskom trhu miesto. Čína totiž potvrdzuje dvojciferný rast hospodárstva a zostáva "verná“ ekonomickej stratégii, ktorá sa spolieha na pretrvávajúci dopyt po zahraničnom dovoze, kontrolovanú menu a východiskovú pozíciu vlastnej ekonomiky. Tá vychádza najmä z toho, že čínsky trh dnes určuje veľkosť potenciálnej klientely, kúpnej sily a možnosti nadnárodnej spolupráce. Takto nastavená ekonomika priťahuje aj spoločnosti z kritizujúcej Európy, Slovensko nevynímajúc.
Podľa odborníkov však môžu na čínskom trhu preraziť len naozaj silní "hráči“. Aj keď Čína považuje Európsku úniu za strategického partnera, vďaka trhovým výhodám a dopytu po investovaní však začína určovať "pravidlá“ diskusie o pracovnej sile či (ne)kvalite výrobkov, ktorými zahlcuje európsky trh. Vzťahy s Čínou, najmä v posledných piatich rokoch, sa z pohľadu Európskej únie radia k prioritám.
V Číne nás ťahá západ
Obchodná stratégia Číny pritom nekončí pri lacnej pracovnej sile a lacnom tovare. "V Číne sa budú čoraz viac presadzovať silné spoločnosti, ktoré operujú na mnohých trhoch a podnikajú vo viacerých krajinách a oblastiach,“ tvrdí Pleschová. Práve tieto spoločnosti, ktoré vytvárajú dnešnú podobu Číny, môžu podľa nej investovať viac najmä do ľudských zdrojov, reklamy či vzťahov s čínskymi úradmi. "Dokážu tiež prekonať dlhšie obdobie bez zisku,“ dodáva Pleschová.
Zároveň upozorňuje na skutočnosť, že trh Európskej únie je postavený na malých a stredných firmách, ktoré majú v najbližšej budúcnosti iba malú šancu na úspech v Číne.
Na čínskom trhu sa totiž zatiaľ dokázali presadiť hlavne veľké firmy. "S výnimkou projektu dostavby čínskej elektrárne v Shentou, ktorý výrazne zlepšil bilanciu obchodu s Čínou aj pre firmy ako Slovenské energetické strojárne, vyvážajú do Číny svoj tovar a služby najmä nadnárodné spoločnosti a zahraničné firmy sídliace na Slovensku,“ objasňuje Pleschová. Aj preto od roku 2003 figurujú medzi najväčšími a najúspešnejšími exportérmi do Číny najmä firmy silných zahraničných spoločností ako Agrofert, U.S. Steel, Siemens, Osram či Volkswagen. Výnimkou je štvorica slovenských firiem - Matador, Konštrukta-Industry, ZTS Sabinov a Kinex.
Investičné prostredie v Číne je podľa Pleschovej rozporuplné. Cieľom mnohých zahraničných firiem pôsobiacich v tejto krajine je prostredníctvom Číny pôsobiť aj v globálnom meradle. "Aj preto nemožno podnikanie v tejto ázijskej krajine odporúčať slovenským firmám, ktoré zväčša také ciele nemajú,“ konštatuje Pleschová. Šance na úspech sa však zvyšujú v prípade tímového investovania s partnermi, ktorí už majú v Číne vybudované isté pozície.
Hoci Čína minulý rok na stretnutí s európskymi finančníkmi prisľúbila uvoľňovanie pravidiel voči novým spoločnostiam vstupujúcim na trh, naďalej sa riadi pravidlami, vďaka ktorým majú domáce firmy navrch. Podnikať v Číne totiž znamená investovať v prospech krajiny, a nie proti nej. "Čínsky spoločník má obvykle rozhodujúce slovo, aj keby mal v podniku menšinový podiel,“ vysvetľuje Pleschová. Pre Čínu je tiež výhodnejšie odkupovať technológie či angažovať pracovníkov, ktorí ju ovládajú, než zakladať spoločné podniky.
Spolupráca namiesto dovozu
Aj keď sa svet už dávno Číne otvoril, brány do sveta podnikania tu zostávajú naďalej dobre chránené. Dovozné clá totiž vysoko presahujú svetovú mieru. Podľa Svetovej obchodnej organizácie nesmie Čína bezdôvodne zvyšovať sadzbu dane na dovoz automobilových komponentov zo zahraničia. Podľa čínskeho ministerstva pre obchod "je to cesta, ako ochrániť trh pred snahou zahraničných spoločností dovážať do Číny takmer kompletné autá a vyhnúť sa plateniu vyššej tarify“.
"Celosvetovým trendom hospodárskej kooperácie s Čínou sú dnes rôzne formy výrobnej spolupráce, nie exportno-importné vzťahy,“ tvrdí Pleschová. Firmy smerujúce do Číny tak pomáhajú budovať čínsku ekonomiku.
Slovenské firmy však môžu zvýšiť svoje šance ponukou doplnkových produktov. "V Číne možno výnimočne uspieť aj s produktom, ktorý je v Európe pomerne bežný, ale na čínskom trhu chýba napríklad z dôvodu kultúrnych odlišností,“ upozorňuje Pleschová. Takýmto spôsobom sa v Číne podarilo presadiť iba siedmim stredne veľkým slovenským spoločnostiam, a to AHP Hydraulika, Europack, Nova-s, Omnia, Považské strojárne Letecké motory, Saker a Špedtrans Levice. Medzi produkty vyvážané zo Slovenska patria najmä výrobky zo železa a ocele, keďže Čína zastáva takmer polovicu celosvetového dopytu po kovoch.
Napriek tomu svitá pre slovenské a zahraničné firmy smerujúce na čínske trhy na lepšie časy. V hospodárskom raste krajiny sa totiž očakávajú zmeny, ktoré môže spôsobiť spomalenie rastu svetovej ekonomiky, ako aj snaha úradov zmierniť tempo vývozu. Klesnúť by mal aj čínsky vývoz a viac by sa malo do krajiny dovážať. Slovenským firmám však môže stačiť aj málo. Dôvod? V krajine s najväčším počtom obyvateľov na svete sú akékoľvek malé čísla dôležité.
Problémy spojené s podnikaním v Číne:
- nejasná legislatíva a daňový systém
- riziko nesprávneho výberu obchodného partnera
- zložitý predaj výrobkov, nastavenie marketingu
- vplyv centrálnych orgánov
- odlišné riadenie firmy
V čom Slováci podnikajú
- výrobky a diely z gumy
- obaly na vajcia
- strojné zariadenia
- lisované kovové diely
- letecké motory