V posledných týždňoch svetovú verejnosť najviac vzrušovala dražba umeleckej zbierky francúzskeho surrealistu Andrého Bretona, proti ktorej protestovala kultúrna verejnosť, petíciu s názvom Nie výpredaju Andrého Bretona podpísalo vyše tritisíc intelektuálov. Dražba z komerčného hľadiska nakoniec dopadla veľmi dobre, predpokladaná hodnota zbierky sa odhadovala na 30 miliónov eur, konečná správa však uvádza zisk 46 miliónov. Podľa názoru niektorých odborníkov boli mnohé konečné ceny v rozpore so zdravým rozumom.
Zajtra sa v aukčnej sieni SOGA uskutoční akcia, ktorá vzrušuje slovenskú verejnosť a od tej francúzskej sa líši hneď v niekoľkých črtách. Nikto proti nej neprotestuje, draženej zbierke chýba akákoľvek ucelenejšia koncepcia a bulvárny nádych má iba predaj portrétov bývalých vrcholných predstaviteľov firmy, ktorá už roky púta pozornosť nielen ekonómov, ale aj záujemcov o bulvárne historky zo života bohatých. Súčasné vedenie Východoslovenských železiarní sa rozhodlo predať nepotrebný majetok spoločnosti. Za taký považuje aj približne tretinu tzv. Rezešovej zbierky, ktorá vznikla v rozmedzí rokov 1995 -- 1997. Účtovná hodnota všetkých umeleckých diel patriacich VSŽ je približne 15 miliónov korún, súčasný znalecký odhad ich trhovej hodnoty je približne 10 miliónov korún. Vyvolávacia cena za 106 umeleckých dražených diel (kompletne ich nájdete na stránke www.soga.sk) je 3,8 milióna korún, pričom sa všeobecne za úspech považuje, keď sa podarí predať aspoň šesťdesiat percent dražených predmetov.
Aukcii dáva príchuť lokálnej kuriozity predaj siedmich portrétov najvyšších šéfov vtedajších VSŽ vrátane Alexandra Rezeša. Ich vyvolávacia cena je od 15- do 20-tisíc korún. VSŽ písomne oslovila všetkých portrétovaných a ponúkla im ich portréty na predaj, žiaden z oslovených však svoj portrét neodkúpil, pretože jeho cenu považovali buď za nadhodnotenú, nevyhovovalo im umelecké stvárnenie alebo na ponuku vôbec nereagovali.
Draženej zbierke ako takej chýba ucelená koncepcia, ak v nej niečo prevažuje, sú to zrejme ľudové motívy, nechýbajú však ani abstraktné moderné diela či socialistickým realizmom zaváňajúce obrazy chladiacich veží VSŽ z roku 1960. Výkonný riaditeľ aukčnej spoločnosti SOGA Ján Abelovský vyzdvihol zberateľskú iniciatívu Alexandra Rezeša, pretože išlo o principiálne správne rozhodnutie, aké je v slovenských pomeroch, kde prakticky žiadna iná firma nákupom umeleckých premetov neinvestuje do podpory národného umenia, ojedinelé. Zároveň poukazuje na to, že zbierka je rozhodujúcou mierou podmienená politickými, obchodnými, ale i osobnými vzťahmi tých, ktorí rozhodovali o výbere diel. Nákupy realizované cez finančne zainteresovaných spriaznených prostredníkov, a nie priamo pri zdroji od žijúcich výtvarníkov, cítiť aj v tom, že prevažujú diela nežijúcich autorov.
Cenu, za akú železiarne nakúpili umelecké predmety, možno vo všeobecnosti považovať za nadhodnotenú. Mnohé sa ukáže až na zajtrajšej aukcii, nadobúdacia cena zbierky, ktorá nebola presne zverejnená, je ale zrejme výrazne vyššia než jej reálna trhová hodnota vyjadrená vyvolávacími a odporučenými cenami katalógu. O dražbe sa uvažovalo už počas krízy spoločnosti v rokoch 1998-1999, v tom čase však boli odhady znalcov ešte o niečo nižšie ako v súčasnosti. Z obchodného hľadiska teda určite nešlo o dobrú investíciu.