Regionálne rozdiely Slovenska sa prejavujú azda najvýraznejšie v oblasti zamestnanosti. Ukazovatele ekonomickej aktivity, nezamestnanosti, výšky priemernej mzdy a podobne vypovedajú o výrazne odlišných podmienkach a o odlišnej situácii na trhu práce v jednotlivých slovenských regiónoch. Napriek tomu viaceré problémy sú univerzálne a neviažu sa iba k určitým regiónom. Ukázali to výsledky výskumu, ktorý v rámci projektu EQUAL Slovensko na ceste k rodovej rovnosti, realizoval Sociologický ústav SAV v spolupráci s Európskou rómskou pracovnou agentúrou.
Súčasťou výskumu boli takzvané hĺbkové rozhovory s expertmi (kvalitatívny výskum) z oblasti služieb zamestnanosti, ako aj z orgánov miestnej samosprávy spolu v šiestich okresoch, po dvoch zo západného, stredného a z východného Slovenska (o výsledkoch kvantitatívnej časti výskumu informovali HN v prílohe Kariéra minulý týždeň).
Ťažkosti pri sprostredkovaní práce
Vzhľadom na veľký rozsah tém a problémov sa sústredíme na tie so zásadnejším významom. Takmer všetci experti kritizovali skutočnosť, že sa z platného zákona z roku 2004 o službách nezamestnanosti vypustilo ustanovenie, podľa ktorého mali zamestnávatelia povinnosť nahlasovať úradom práce, sociálnych vecí a rodiny všetky voľné pracovné miesta. Oslabilo to podľa vyjadrení činnosť úradov ako sprostredkovateľov práce. Najviac kritických hlasov zaznelo najmä z východného Slovenska. Podľa nich sa úrady práce zmenili na evidenčné miesta, z ktorých činnosti sa sprostredkovanie práce pod odborným dohľadom vytráca.
Ako tiež uviedli, aktuálne pracovné ponuky sa tak dajú rozdeliť do dvoch skupín. Na jednej strane sú to manuálne náročné, avšak veľmi slabo platené robotnícke profesie, ktoré sa veľmi ťažko obsadzujú. Na druhej strane sa ponúkajú profesie s vysokými požiadavkami na vzdelanie, počítačové zručnosti a znalosti cudzích jazykov a často sa vyžadujú ešte aj iné špecifické vedomosti a zručnosti. Takéto vysoké nároky spĺňa iba veľmi malá skupina uchádzačov, ktorým úrad môže pomôcť prácu sprostredkovať. Pôsobenie úradov sa tým minimalizuje na veľmi malý okruh klientov.
Nízke mzdy deformujú trh
Za ďalší "univerzálny" problém experti označili výšku zárobkov. Upozorňovali na demotivačné pôsobenie nízkych miezd. Často podľa nich dochádza k tomu, že po tzv. vzájomnej dohode nebýva dodržaná ani výška minimálnej mzdy. Doslova odznelo aj tvrdenie, že v nastavených podmienkach sa "oplatí nepracovať".
Aj keď problém nízkych miezd bol zaznamenaný takmer vo všetkých vyjadreniach, najjasnejšie ho deklarovali zástupcovia z regiónov východného Slovenska. Nízka mzda kvalifikovaných pracovníkov je podľa nich najväčším deformačným činiteľom trhu práce. Premieta sa aj do ostatných hospodárskych mechanizmov a deformuje ich, spôsobuje nedostatočný dopyt, vedie k uspokojovaniu sa s nízkou kvalitou na všetkých úrovniach, nerozvíja sa infraštruktúra a rastie štatisticky nevykazovaná ekonomická výmena. K tomu sa ešte pridáva vplyv migrácie za prácou do zahraničia (využívajú ju najmä mladí ľudia). Podpisuje sa to pod pokles produkcie a stagnáciu regiónov.