Hoci možnosť zriadiť si živnosť v krajinách Európskej únie naši podnikatelia majú, rozhodne ju nevyužívajú "vo veľkom". Tým, čo ovládajú v členských krajinách žiadané remeslo, viac vyhovuje potvrdiť si vzdelanie a prax a v únii sa zamestnať. Potvrdzujú to nielen viacerí živnostníci, ale napríklad aj predseda Cechu strechárov Slovenska Stanislav Čižmárik. Cech združuje firmy, ktoré majú klampiarov, tesárov, pokrývačov aj izolatérov. Odborníkov zo všetkých týchto profesií hľadajú v nových členských krajinách všetky vyspelé štáty únie. Dokonca aj tie, ktoré si pre iné profesie dočasne zachovali zdĺhavý a byrokratický režim udeľovania pracovných povolení.

Slovom i písmom
"Je skôr zriedkavosťou, keď náš živnostník -- strechár ide podnikať za hranice. Vybaviť si a vykonávať živnosť totiž vyžaduje nielen zriadiť si živnosť v konkrétnom mieste, ale aj viesť celú agendu, poznať zákony, daňové náležitosti a marketingovo sa presadiť medzi veľkou miestnou konkurenciou," hovorí Stanislav Čižmárik. To všetko podľa neho vyžaduje veľmi dobre vedieť jazyk, napríklad nemecký. "A nielen slovom, ale aj písmom, čo je pre malých podnikateľov významná bariéra," zdôrazňuje. Ak by slovenskí živnostníci v krajine Európskej únie pri zriaďovaní a výkone živnosti využívali miestne odborné a právne poradenstvo, hľadaný finančný efekt by sa nedostavil. Ak teda ide firma do zahraničia, podľa predsedu cechu ide skôr o veľké subjekty, a nie o malých živnostníkov.

Firmu zrušil, posiela chlapov
Viac ako zriadiť si živnosť sa slovenským firmám vyplatí vysielať svojich zamestnancov na zákazky do zahraničia. "Dlhý čas som žil vo Francúzsku," porozprával nám jeden z podnikateľov zo severu Slovenska. A tam si ako klampiar pred rokmi založil živnosť. Napokon sa takejto formy podnikania v zahraničí vzdal a založil si vo Francúzsku pobočku slovenskej eseročky. To však bolo administratívne veľmi náročné, a preto pobočku vo Francúzsku zrušil. Slovenská firma naďalej funguje a robí strechy. Prácne overené a seriózne kontakty z Francúzska zostali, preto svojich pracovníkov na zákazky v tejto krajine vysiela zo Slovenska. Ako potvrdzuje, úplné začiatky v zahraničí boli náročné. Niektoré firmy ho podviedli. Napokon si však dobrej remeselnej práce všimli serióznejšie realizačné spoločnosti vo Francúzsku a úspech sa dostavil. Vysielanie "chlapov", tak v dobrom hovorí o svojich pracovníkoch, má podľa neho výhodu aj pre samotných remeselníkov. Francúzsko od mája tohto roka uvoľnilo niektoré profesie, pre ktoré si záujemcovia o prácu z "nových" členských krajín únie jednoduchšie vybavia pracovné povolenie. Vycestovať na vlastnú päsť, nájsť si bývanie, platiť si ho a starať sa o seba je však oveľa náročnejšie, ako keď všetko v súvislosti so zákazkou vybaví firma na Slovensku, ktorá remeselníka vyšle.

Živnostníka nechceli, len zamestnanca
O tom, že niekedy nezostane nič iné, ako sa v zahraničí zamestnať, svedčí príklad ďalšieho, dnes už na Slovensku podnikajúceho živnostníka. S odborným elektrotechnickým vzdelaním si chcel založiť živnosť v Nemecku. Napokon sa musel v Mníchove zamestnať, pretože s ním ako so živnostníkom vôbec spolupracovať nechceli.
Môže to však byť aj naopak. "Sú prípady, keď odborník, ktorý pôsobil na Slovensku ako živnostník, odchádza napríklad do Rakúska ako zamestnanec. Neskôr, keď sa zorientuje na trhu a naberie skúsenosti, založí si v druhej krajine živnosť a ďalej už len podniká," hovorí prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka.