Záujem podnikateľov
V rámci návštevy pricestovala misia slovenských podnikateľov, ktorú zabezpečila Slovenská obchodná a priemyselná komora. "Pre mnohých slovenských podnikateľov je teritórium pobaltských republík pomerne neznámym prostredím, preto uvítali možnosť zúčastniť sa na misii s cieľom nadviazať nové obchodné kontakty a ponúknuť svoje produkty a služby," povedal pre HN riaditeľ Útvaru Európskej únie SOPK Juraj Paľa. Na rozhovore sa v Litve zúčastnilo 70 a v Lotyšsku 100 miestnych firiem.
Ako pre HN uviedol konateľ spoločnosti Mega & Loman Michal Micenko, cieľom cesty bolo zoznámiť sa s charakterom, službami a produktami litovských a lotyšských spoločností, stretnúť sa s potenciálnymi partnermi a, samozrejme, získať kontakty. Nevylúčil pritom vytváranie spoločných podnikov. "Prebehli stretnutia s niekoľkými potenciálnymi partnermi, s ktorými uvažujeme o vzájomnej výmene know-how a o vytvorení spoločných projektov," uviedol Micenko. Oba pobaltské trhy sa javia pre firmu, ktorá pôsobí v marketingovej komunikácii na internete, ako perspektívne. Presadenie sa však bude závisieť od kvality projektov a dobrých partnerských vzťahov. "Z pohľadu očakávaní, ktoré do tejto cesty firma vložila, považujeme našu účasť na misii za úspešnú," dodal.
Perspektívne nehnuteľnosti
O spoločnom podniku uvažuje aj spoločnosť Tatra Real. Vzhľadom na skúsenosti partnerov z pobaltských republík by sa spoločnosť mohla presadiť na oveľa väčšom ruskom trhu. Pre HN to uviedol delegát Tatra Realu Ivan Ostrihoň. Realitný trh Pobaltia vníma ako perspektívny, keďže z pohľadu investícií je veľmi podobný slovenskému. Po vstupe do únie tu však ceny vzrástli oveľa výraznejšie, pričom domáci podnikatelia očakávajú ich ďalší rast. Za najzaujímavejšiu investičnú príležitosť tak v Litve ako aj v Lotyšsku spoločnosť považuje obchodné reťazce. S niektorými na Slovensku spolupracuje, do pobaltských krajín však zatiaľ expandovali v menšej miere.
Možnosti v energetike
Ekonomická spolupráca Slovenska a pobaltských krajín je zatiaľ málo rozvinutá, čiastočne by sa to však mohlo zmeniť na úrovni slovensko-litovských vzťahov, uviedla pre HN štátna tajomníčka ministerstva hospodárstva Eva Šimková. Za najperspektívnejšiu považuje energetiku. Litva musí podobne ako Slovensko odstaviť dva bloky jadrovej elektrárne Ignalina. A práve pri likvidácii jadrového odpadu sa ponúka priestor aj pre slovenské firmy. Ďalej ide o prepojenia energetických sietí Litvy a Poľska. "Výmena tovarov medzi oboma krajinami už dnes nestačí, Slovensko sa musí intenzívnejšie usilovať aj o vývoz kapitálu, napríklad v energetike je dnes naša krajina schopná vyvážať nielen kapitál, ale aj know-how," uviedla Šimková.
Zaujímavý je aj cestovný ruch. Pre Litvu sú príťažlivé najmä strediská zimných športov, keďže charakter tejto pobaltskej republiky nevytvára na zimné športy vhodné podmienky.
| Zahraničný obchod SR a Litvy (v mil. Sk) | ||
| dovoz | vývoz | |
| január - november 2003 | 402,881 | 2,150 |
| január - november 2004 | 428,489 | 1,974 |
| Zahraničný obchod SR a Lotyšska (v mil. Sk) | ||
| dovoz | vývoz | |
| január - november 2003 | 293,808 | 1,145 |
| január - november 2004 | 283,859 | 1,701 |
| Poznámka: V tabuľke sú uvedené predbežné údaje roku 2004 | ||
| Zdroj: ŠÚ SR, NBS, MH SR | ||
| Najdôležitejší obchodní partneri Litvy (v %) | ||
| Vývoz | ||
| Kajina | r. 2002 | r. 2003 |
| Švajčiarsko | 1,7 | 11,7 |
| Rusko | 12,2 | 10,1 |
| Nemecko | 10,4 | 9,9 |
| Lotyšsko | 9,6 | 9,7 |
| Veľká Británia | 13,4 | 6,4 |
| Francúzsko | 4,1 | 5,1 |
| EÚ | 48,4 | 41,9 |
| Dovoz | ||
| Krajina | r. 2002 | r. 2003 |
| Rusko | 21,3 | 22,2 |
| Nemecko | 17 | 16,2 |
| Poľsko | 4,8 | 5,2 |
| Taliansko | 4,9 | 4,4 |
| Francúzsko | 3,9 | 4,2 |
| Švédsko | 3,3 | 3,5 |
| EÚ | 44,5 | 44,7 |
| Zdroj: Štatistický úrad v Litve, www.export.cz | ||
| Štruktúra litovského vývozu (v %) | |||
|
r. 2001 |
r. 2002 |
r. 2003 | |
| polotovary, subdodávky | 52,6 | 49,2 | 49,5 |
| spotrebný tovar | 28,1 | 27,4 | 27,1 |
| pohonné látky | 8,3 | 5,9 | 6,2 |
| osobné vozidlá | 5,3 | 6,3 | 4,7 |
| iné | 0,2 | 0,3 | 0,1 |
| Štruktúra litovského dovozu (v %) | |||
|
r. 2001 |
r. 2002 |
r. 2003 | |
| polotovary, subdodávky | 58,7 | 55,3 | 55,7 |
| spotrebný tovar | 19,1 | 17,3 | 17,8 |
| pohonné látky | 0,1 | 0 | 0 |
| osobné vozidlá | 6,1 | 7,1 | 5,9 |
| Zdroj: Štatistický úrad v Litve, www.export.cz | |||
| Štruktúra vývozu a dovozu Lotyšska v r. 2003 (v tis. latoch) | ||
| vývoz | dovoz | |
| chemické výrobky | 96 691 | 300 539 |
| drevo a drevené výrobky | 581 801 | 70 237 |
| textil a textilné výrobky | 208 670 | 193 897 |
| kovové výrobky | 207 423 | 277 324 |
| strojárenské a elektrické zariadenia | 116 820 | 629 649 |
| dopravné prostriedky | 34 199 | 313 622 |
| Zdroj: Štatistický úrad v Lotyšsku, www.export.cz | ||
| 1 LVL = 0,696 eur | ||
| Najvýznamnejší obchodní partneri Lotyšska | ||
| Vývoz do krajiny (v tis. latoch) | ||
|
r. 2002 |
r.2003 | |
| Veľká Británia | 205 448 | 256 595 |
| Nemecko | 218 269 | 245 313 |
| Švédsko | 148 578 | 174 204 |
| Litva | 117 719 | 135 144 |
| Estónsko | 84 484 | 108 452 |
| Dovoz do krajiny (v tis. latoch) | ||
|
r. 2002 |
r. 2003 | |
| Nemecko | 429 459 | 479 788 |
| Litva | 245 796 | 289 668 |
| Rusko | 218 750 | 260 718 |
| Fínsko | 200 158 | 220 898 |
| Estónsko | 153 876 | 191 780 |
| Zdroj: Štatistický úrad v Lotyšsku, www.export.cz | ||
| 1 LVL = 0,696 eur | ||