Radostné očakávanie januárového príchodu D. Trumpa do Bieleho domu nepokazilo ani neúspešné talianske referendum o zmene ústavy. Po demisii premiéra M. Renziho nová vláda nastúpila pomerne rýchlo. Taliansko si totiž nemohlo dovoliť ostať dlho bez vlády. Aj kvôli bankovému problému a snahám o jeho definitívne vyriešenie.
Keď počas finančnej krízy museli štáty rad radom zachraňovať veľké banky z verejných zdrojov, politici tým u voličov veľa bodov nezbierali. V EÚ preto vymysleli pravidlá, ktoré mali v budúcnosti preniesť záchranu bánk z pliec štátu na plecia súkromných investorov – veriteľov. Nepočítali však s tým, že týmito veriteľmi nebudú len „zlí“ veľkí inštitucionálni ale aj drobní retailoví investori. Kým v EÚ pracovali na nových pravidlách, talianske domácnosti nakupovali podriadené dlhopisy bánk (to sú také, ktoré pri problémoch banky idú prvé na odpis) ako teplé rožky. V čase nízkych úrokových sadzieb im to prišlo ako dobrý nápad, v ceste k vyšším úrokom. Na riziká nehľadeli, respektíve im nerozumeli. Ak by dnes v Taliansku išli pri záchrane problémových bánk podľa nových pravidiel, talianske domácnosti by to pocítili ako prvé. Nahnevať voličov však vládne strany nechcú a preto sa hľadá iné riešenie. Straty teda opäť zatiahne štát, len treba nájsť vhodný spôsob.
Druhý decembrový štvrtok zasadala Európska centrálnej banka, ktorá ponechala úroky nezmenené. A predĺžila program odkupu dlhopisov o deväť mesiacov, až do decembra 2017. Mesačný objem nákupov však v tomto predĺženom období znížila zo súčasných 80 miliard eur na 60 miliard. Išlo o kompromisné riešenie dvoch prúdov v ECB. Ten nemecký chcel program utlmiť, ten druhý zas v ňom chcel pokračovať bez zmien. Po počiatočnom váhaní to trh vyhodnotil ako pozitívnu správu pre dlhopisy a ich ceny vzrástli. Pár dní po ECB zasadal americký FED, ktorý v súlade s očakávaniami zvýšil úrokové sadzby o štvrť percenta a naznačil ďalšie postupné zvyšovanie sadzieb. Obe centrálne banky tak mierne zlepšili svoje predpovede ekonomického vývoja v najbližších rokoch.
Akcie v decembri rástli v regiónoch – Ameriky a Európy. V Ázii boli výsledky zmiešané. Kým japonský index rástol, väčšina ostatných krajín regiónu zaznamenala pokles. Eurové dlhopisy zastavili pokles cien a mierne počas mesiaca rástli. Dlhopisom s kratšou dobou splatnosti pomohla hlavne ECB, ktorá si uvoľnila ruky na nákup aj takýchto krátkych splatností. Euro opäť mierne oslabilo voči doláru. Zlato tiež pokračovalo v smere novembrovej jazdy – klesalo.
Rok 2016 môžeme označiť ako ďalší dobrý rok. V celoročnom porovnaní rástli ceny akcií aj dlhopisov. Posilňoval dolár a klesala cena zlata. Na to, že v rozpätí pár mesiacov sme zažili brexit a následne víťazstvo Donalda Trumpa, sú to až neskutočné výsledky.
Očakávania na rok 2017 sú zatiaľ opatrne optimistické. Výrazné výkyvy, ako ten z januára 2016, sú však pravdepodobné, vzhľadom na silný rast akciových trhov v závere roka. Úrokové sadzby v Eurozóne skôr vzrastú, ale len mierne. Udalostí, ktoré môžu všetky očakávania pretočiť hore nohami však bude neúrekom. Preto ich treba brať s nadhľadom.
Miro Kotov, portfólio manažér Allianz - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť, a. s.