Je to najrýchlejšie rastúca ekonomika v Európe, expandujúca už piaty rok za sebou, pričom HDP od roku 1999 vzrástol už o celú tretinu. Podobne aj v tomto roku sa očakáva, že rast HDP dosiahne úctyhodných 13 percent. Poskytovanie úverov bankami sa ročne zvyšuje o 50 percent a akciový trh zaznamenal nárast za minulý rok o 100 percent. Aj keď by to nikto neočakával, toto je Ukrajina, najväčší európsky tiger.
Jej ekonomický rozmach by pritom podľa týždenníka The Business Week mal pokračovať aj naďalej, a to napriek jednej z najdivokejších politických scén v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Od získania nezávislosti v roku 1991 zažíval 47-miliónový národ jeden škandál za druhým. Aj keď kontroverzný prezident Leonid Kučma odstupuje, dráma pokračuje. Jeho nástupcom by sa mohol stať buď súčasný premiér Viktor Janukovyč, otvorene podporujúci užšie vzťahy s Ruskom, alebo opozičný kandidát Viktor Juščenko, snažiaci sa posunúť Ukrajinu k užšej spolupráci zo západnými krajinami. Výsledky prvého kola volieb nerozhodli a Ukrajinci tak budú v napätí ešte ďalšie tri týždne.
Úspešné reformy a kus šťastia
Vzhľadom na úspešne napredujúcu ukrajinskú ekonomiku majú o výsledky volieb veľký záujem aj zahraniční investori. Ako uviedla agentúra Reuters, Juščenko, ktorý za svojho premiérovania (1999 -- 2001) zaviedol viaceré hospodárske reformy, sľubuje vytvoriť 5 mil. nových pracovných miest a výrazne podporovať súkromný sektor obmedzením byrokracie a ďalším znížením daní. Janukovyč zasa sľubuje zlepšenie životných podmienok pre vysoko kvalifikované, ale slabo platené profesie ako sú učitelia či lekári. Aj on chce podporiť ekonomiku znížením dane z pridanej hodnoty z terajších 20 na 12 percent. Ekonómovia súhlasia, že aj Janukovyč za svojho funkčného obdobia urobil veľa reformných krokov -- znížil hornú sadzbu dane z príjmu zo 40 na 13 percent, presadil pozemkovú reformu, sprísnil ochranu v oblasti duševných práv a presadzuje členstvo vo WTO, ktoré sa očakáva v roku 2006. Na rozdiel od Juščenka však plánuje užšie prepojiť Ukrajinu s Ruskom a zaviesť v krajine popri ukrajinčine ako ďalší úradný jazyk ruštinu, pre ruskú menšinu. Podľa The Business Week jeho víťazstvo môže Ukrajinu izolovať, zatiaľ čo víťazstvo prozápadného Juščenka bude pre krajinu znamenať obrovské reformy, ktoré ju zvýraznia na mape investorov.
Do dnešných dní sa napriek škandálom Ukrajine darilo pokračovať v mimoriadnom ekonomickom raste najmä vďaka kombinácii vhodnej ekonomickej politiky a istej dávky šťastia. Tú predstavujú najmä ceny komodít na svetových trhoch. Až 60 percent vývozu Ukrajiny predstavuje oceľ a rastúci dopyt Číny sa podpísal pod jej vysoké ceny. Nielen vysoké ceny ocele však sú za úspechom inak na vedľajšiu koľaj odsúvanej Ukrajiny. Veľký podiel na ekonomickom raste majú aj jednotlivé vlády, ktoré od finančnej krízy v roku 1998 podporovali makroekonomické reformy. Krajina má dnes 9,7-percentný prebytok bežného účtu platobnej bilancie, verejný dlh dosahuje len 24 percent HDP a inflácia sa drží na jednocifernej úrovni. No podľa Reuters sa práve v dôsledku rastúceho napätia a rozdelenia spoločnosti v najnovších voľbách, ako aj vysokým výdavkom na ne, môže inflácia vyšplhať v tomto roku na 12 až 15 percent. Vláda by ju však chcela stiahnuť späť na 7,5 percenta.
Lákajú ukrajinské nízke mzdy
Otázne však je, či pri súčasnom napätí v spoločnosti bude schopná nasledujúca vláda udržať aspoň ten tok investícií do krajiny, aký dosahuje dnes. Pritom by potrebovala nepomerne väčší záujem investorov. Od roku 1991 získala Ukrajina iba 7 miliárd dolárov zahraničných investícií, na porovnanie: Poľsko 50 miliárd USD. Ani veľkých producentov nie je na Ukrajine veľa, biznis tu rozbehli zatiaľ iba Leoni, Flextronics či japonská Yazaki, ktoré prilákala najmä vzdelaná a lacná pracovná sila (mesačná mzda nedosahuje v priemere ani 160 USD). Tá by mohla byť kľúčovou najmä po nedávnom rozšírení EÚ o krajiny strednej Európy, kde sa očakáva postupný nárast miezd, ktoré už teraz nemôžu konkurovať ukrajinským.
Súčasní západní investori na Ukrajine preferujú Juščenka, tvrdia však, že sú schopní pokračovať ďalej aj v prípade víťazstva provládneho politika. Záležať však bude na vývoji udalostí na politickej scéne, ktorá sa už dlhší čas radikalizuje. Ekonómovia sa obávajú, že úrady môžu voľby zmanipulovať, prípadne, čo by bolo ešte horšie, ich zrušiť. To by s najväčšou pravdepodobnosťou vyhnalo Juščenkových stúpencov do ulíc a začať riešiť situáciu podobne ako v novembri minulého roka nespokojní voliči opozície v Gruzínsku. Pozorovatelia sa však obávajú vypuknutia ešte rozsiahlejších nepokojov s nepredvídateľnými dôsledkami. Tie by znamenali koniec ekonomického zázraku, ktorý inak má Ukrajina šance dosiahnuť.