Denne opúšťajú Slovensko tony húb

Spotreba húb stúpa, a to nielen vo svete, ale i na Slovensku, ktoré má potenciál stať sa hubárskou veľmocou. Ročne sa v Slovenskej republike dostane z pestovateľských fariem k spotrebiteľom viac ako 1 500 ton húb, predovšetkým šampiňónov a hlív ustricových. Ďalšie stovky ton húb si ľudia kupujú na trhoch alebo sami nazbierajú v prírode.
Veľká časť dopestovaných i vyzbieraných húb končí v zahraničí, najmä v krajinách západnej Európy. "Počas dobrej sezóny sa vykúpi zo slovenských lesov okolo 300 ton," potvrdzuje Tibor Szomolai, majiteľ firmy Flashco z Rimavskej Soboty, ktorá je najväčším nákupcom, spracovateľom a obchodníkom s lesnými hubami na Slovensku. Od svojho vzniku v roku 1996 už ovládla viac ako polovicu domáceho trhu a väčšinu exportu. Huby predáva čerstvé, zvyšok suší a mrazí. Ak huby dobre rastú, denne vyváža i šesť ton čerstvých hríbov a kuriatok. Najväčším odberateľom je Rakúsko, ale záujem majú aj Taliani, Nemci a Francúzi.
Flashco má vybudovanú vlastnú sieť okolo 300 zberných miest po celom území Slovenska. Do zberu zapája v sezóne aj niekoľko tisíc, väčšinou sociálne odkázaných ľudí. Firma investovala v uplynulých rokoch niekoľko miliónov do technického vybavenia prevádzok a vybudovala chladiareň, mraziareň a sušiareň.
V priemyselnej produkcii húb je najväčším slovenským pestovateľom šampiňonáreň spoločnosti Global Progres z Topoľčianok, ktorá ovláda dve tretiny trhu. Ročne ich vypestuje v špeciálnych halách okolo 2-tisíc ton. Väčšinu ich predáva v čerstvom stave, ostatné spracúva vo vlastnej konzervárni na rôzne výrobky. Viac ako 35 percent čerstvých a konzervovaných šampiňónov vyváža do Českej republiky, Nemecka, Slovinska, Chorvátska, Rakúska a do Švajčiarska.
Podľa riaditeľa šampiňonárne Jána Koprdu v poslednom období investovali 18 miliónov korún do obnovy centrálnej klimatizácie, chladiacej a manipulačnej techniky. Budúci rok chce firma zmodernizovať a rozšíriť výrobu kompostu, ktorý následne zvýši aj produkciu húb. Šampiňonáreň v Topoľčiankach vznikla v roku 1970. Začiatkom 90. rokov minulého storočia ju zmodernizovali holandskí odborníci a v súčasnosti používa vo svete najrozšírenejšiu techniku pestovania riadenú a kontrolovanú počítačmi. Na domácom trhu zásobuje šampiňónmi najmä zahraničné a domáce obchodné reťazce, gastrozariadenia a potravinárske podniky.

Hubársky potenciál krajiny je oveľa vyšší
Ako vyplýva z Potravinového kódexu SR, do obehu možno dávať 53 druhov voľne rastúcich húb a 4 druhy priemyselne pestovať. Podľa odborníkov by sa dalo v dobrej sezóne obchodne využiť aj okolo tisíc ton húb zo slovenských lesov. Hubársky potenciál krajiny však odhadujú až na niekoľko desiatok tisíc ton. V oblasti priemyselného pestovania sa v súčasnosti využívajú prepracované technologické postupy výroby šampiňónov, hlivy ustricovej a japonskej huby schi-take. Okrem Global Progresu šampiňóny pestuje vo väčšom rozsahu ešte firma Mykopesta zo Stupavy a niekoľko menších fariem. Hlivou sa zaoberá viacero podnikov. Schi-take sa zatiaľ pestuje len pokusne. Stúpajúcu spotrebu húb na Slovensku dokážu z väčšej časti uspokojiť domáci producenti, určité množstvo sa však aj dováža, hlavne z Poľska a Maďarska. Spotrebu priemyselne pestovaných húb však značne ovplyvňuje individuálny sezónny zber voľne rastúcich druhov. Ak rastú, tak predaj klesá až o 60 až 70 percent.