14.04.2004, 00:00

Daňová amnestia je zbytočný luxus

Odôvodnenia plánovanej daňovej amnestie v Rakúsku sú pre mnohých odborníkov nepresvedčivé. Odborník na trestné právo Andreas Scheil si však myslí, že amnestia je zrejme v rozpore s princípom rovnosti, a teda aj s ústavou, nielen v súvislosti so zvýhodňovaním ľudí, ktorí porušili finančné zákony, ale aj kvôli platným normám o dobrovoľnom priznaní.

Odôvodnenia plánovanej daňovej amnestie v Rakúsku sú pre mnohých odborníkov nepresvedčivé. Minister financií Karl-Heinz Grasser argumentuje, že vinníci, ktorí anonymne zaplatia 40 percent odvodov, zatajených v roku 2002, dostanú poslednú šancu.
Odborník na trestné právo Andreas Scheil si však myslí, že takáto možnosť už existuje vo forme dobrovoľného priznania, ktorým sa môže amnestovať každý, a amnestiu preto považuje za zbytočný luxus. Upozorňuje, že amnestia je zrejme v rozpore s princípom rovnosti, a teda aj s ústavou, nielen v súvislosti so zvýhodňovaním ľudí, ktorí porušili finančné zákony, ale aj kvôli platným normám o dobrovoľnom priznaní.
Scheil sa pýta, ako bude vláda argumentovať pred Ústavným súdom, keď po schválení amnestie bude v niektorých už otvorených prípadoch zrušenie trestu odmietnuté a v iných bude môcť páchateľ anonymne zaplatiť 40 percent znížených odvodov. Pri tomto dobrovoľnom priznaní musí páchateľ doložiť svoj prečin a okolnosti, ktoré k nemu viedli a identifikovať sa. Anonymní platitelia však zostanú neodhalení a nemusia počítať s prísnejšími a častejšími daňovými kontrolami. Scheil si myslí, že to podporí negatívny postoj páchateľov finančných deliktov k zákonom, keďže si zachovajú čistý štít a k tomu 60 percent zatajených odvodov.
Dobrovoľné priznanie má navyše odstrašujúci charakter, keďže zatajené odvody musí vinník zaplatiť v plnej výške, kým anonymnému platiteľovi zostane veľká časť peňazí. Čestní daňoví poplatníci sa tak môžu právom cítiť podvedení.
Ďalším bodom kritiky je proces zdaňovania a kontroly. Anonymný platiteľ sa totiž môže pokojne prizerať práci kontrolóra, či vôbec príde na jeho podvod. A keď daňový únik predsa vyjde najavo, môže kontrolórovi strčiť pod nos doklad o zaplatení zatajených odvodov a je opäť čistý ako ľalia. Keďže vinník sa musí identifikovať až v prípade odhalenia, je podľa Scheila vylúčené, že daňové úrady odhalia doteraz neznáme finančné zdroje. Pri dobrovoľnom priznaní sa však daňové "ponorky" jednoducho musia vynoriť.
"Z hľadiska daňových úradov nevidím potrebu ani žiadne výhody v tom, keď opustia bezpečný terén dobrovoľného priznania, aby na ústavnoprávne neistej pôde vybudovali nový most, ktorý narobí viac škody než osohu," uzatvára Scheil pre denník Die Presse