Európska únia vydáva na vývoj a výskum o 150 miliárd eur (6,07 bil. Sk) ročne menej ako USA. Tento údaj zverejnil predseda Európskeho investičného fondu Francis Carpenter v Bruseli na hospodárskej konferencii venovanej tejto problematike. EIF poskytuje štartovací kapitál pre nové firmy; väčšinový podiel vo fonde má Európska investičná banka.
Toto zaostávanie môže mať podľa odborníkov pre EÚ viaceré závažné dôsledky. V prvom rade je ohrozený cieľ tzv. Lisabonského procesu. Predstavitelia EÚ sa na svojom summite v portugalskom hlavnom meste pred časom dohodli, že spoločenstvo by sa malo do roku 2010 stať hospodárskym priestorom s najsilnejším vedeckým, výskumným a vývojom potenciálom. Bez väčších výdavkov na vedu a výskum nebude môcť pomýšľať ani na zníženie miery nezamestnanosti v európskej pätnástke.
Ako uviedol rakúsky denník Die Presse, pred dvanástimi rokmi napríklad pochádzalo šesť z desiatich najúčinnejších liekov z Európy, štyri z USA. V roku 2000 ich už osem vyvinuli v Spojených štátoch a len dva v Európe. Tieto zmeny sú aj dôsledkom toho, že najväčšie európske farmaceutické firmy výrazne zvýšili svoje investície v amerických podnikoch. Podľa vedúceho oddelenia vývoja liekov v koncerne Johnson & Johnson Didiera de Chaffoya, únik investícií zo starého kontinentu súvisí so zlou podnikateľskou klímou v Európe a s rozličnými administratívnymi prekážkami pre slobodný výskum, napríklad v oblasti vlastností a využitia kmeňových buniek.
Zatiaľ čo biotechnologické výskumy v Európe sú hanobené podozrievaním, že ide o "Frankensteinove laboratóriá", v USA si biochemikov a genetikov vysoko vážia.
StoryEditor