Začiatkom februára vypukli v Afganistane nové boje, vari najťažšie za ostatných deväť mesiacov. Ako sa, navyše, zistilo, blízko hraníc s Pakistanom sa členovia Talibanu snažia opäť pozbierať sily, využívajúc tunajšie trasy na zásobovanie, ako aj podporu miestneho obyvateľstva. USA sa však už začínajú pripravovať na vojnu s Irakom a zabúdajú, že boj o Afganistan sa vôbec neskončil. A to aj v oblasti ekonomiky, bez ktorej sa ázijský štát nevráti medzi civilizované krajiny. Bez podpory hospodárstva totiž nie je šanca na podporu obyvateľstva, ktoré, ak sa nedostane z enormnej chudoby, nebude nápomocné v boji proti terorizmu.
Ako uviedli britské The Financial Times, ekonomické výzvy v Afganistane sú pritom obrovské. Afganistan v skutočnosti nikdy nezažil modernú ekonomiku a posledných 25 rokov žil iba z pomoci zahraničia. Krajina má málo zdrojov nerastných surovín, mizerne fungujúcu infraštruktúru a vo veľkej miere nevzdelané obyvateľstvo. Približne 95 % afganských žien a asi 65 % mužov je údajne negramotných, priemerná dĺžka života tu je 40 rokov a podmienky pre matky a novorodencov vyslovene stredoveké. Napriek tomu je tu šanca.
Investície do poľnohospodárstva, ktoré živí až 80 % populácie, môžu docieliť neskoršiu určitú potravinovú sebestačnosť. Okrem toho aj ďalšie rekonštrukcie, napr. závlahových zariadení, ciest a telekomunikačných sietí, môžu zabezpečiť ďalšie pracovné miesta. Len pravidelné finančné príjmy sú totiž efektívnou alternatívou neustálym etnickým bojom a výzvam na džihád. Zaškoľovanie žien na práce v zdravotníctve a školstve podporí zničený sektor služieb a prípadný prístup k mikropôžičkám zasa miestne malé podniky a navyše, poskytne ženám možnosť tvoriť významný podiel v ekonomike.
Ak Afganistan vyťaží maximum z podpory medzinárodného spoločenstva v nasledujúcich 10 rokoch, má dostatočný potenciál na dosiahnutie hospodárskej stability, a dokonca aj na to, aby hral v budúcnosti významnú úlohu na svetových trhoch. V takom prípade by mohol opäť dosiahnuť štatút jedného z významných exportérov ovocia, kvetov a dobytka, ako to bolo v 70. rokoch pred nástupom Talibanu. Nemálo by mohol získať aj z plánovaného ropovodu pretínajúceho krajinu a aj ako dopravné centrum spájajúce Blízky východ, Strednú Áziu a indický subkontinent. Odhaduje sa, že takáto tunelovo-cestná sieť by mohla stáť až okolo 300 mld. USD, no taký obrovský projekt však bude medzinárodné spoločenstvo financovať len za predpokladu stability v krajine a šance, že vláda bude z ciest vyberať mýto. Neočakáva sa ani, že produkcia ópia a obchod s drogami čoskoro vymizne, ale v prípade dosiahnutia rastu ekonomiky by mohli postupne zohrávať čoraz menšiu úlohu. To by sa však USA nesmeli sústreďovať len na boj proti samotným teroristom.
StoryEditor